Basnicky.sk

„Dobrý deň! Je doma Ľubka?“
„Nie.“
„A neviete kam išla?“
„Na Koniec Sveta, vlak číslo 99“
Tak teba by som za svokra nechcel, v duchu som povedal, keď som si strčil mobil do vrecka. Je preč. Je preč a ja tu... Čo keby...
„Nastupujeme!“ zavrešťal Marcel v dobrej nálade, „Jančimu ušla holka.“
„Vieš kam ideme?“
„No... nie, ale po ceste sa spýtame. Nemaj lepy, Fugača už kde- kto chcel prebrúsiť!“ s úškrnkom mi dal najavo že vľavo je nádejná obloha.
„Nejdeme náhodou cez Amsterdam?“ opýtal sa Mexo.
„Doteraz sme nešli, ale...“ zasmial sa Dano.
„Kašlite na to. To som mohol ísť radšej vlakom...“
„Netrep. Bez uja Mexa? To by ťa ani cez hranice nepustili. Spravili by z teba policajného psa a furt by si drogoval a hryzol ľudí.“
„Ako aj teraz“ ozval sa Dano.
„Neriešte to, chcem ísť len za ňou...“
„A čo ak si už našla pasáka? Vieš čo spolu robia... mam ti to popísať?“ Mexo sa vyškieral ako tučný šek v peňaženke.
„Tak mu rozhodíme sandál, čo?“
Cesta ubiehala. S ľuďmi, ktorí sedeli v našom kvázipohodlnom kabriolete z roku 78, som prežil všetko. Moji najlepší priatelia. Stredná, ožieračky, chaty, šťastie, smútok, slzy... všetko ľahko skĺzlo po plášti priateľstva.
„Vystupujeme!“
„Už sme tu?“
„Áno, v Amsterdame.“ Zaškeril sa na mňa, „no čo, musíme aj tankovať.“
„Idem sa niekam prejsť“ povedal Mexo za chrbát „hneď som tu.“
Aj bol. Prespali sme noc traja v aute, lebo on mal všetky peniaze. Ráno sa vrátil.
„Hehe, ako ste sa vyspali?“
„Boa, aspoň nerozčuľuj!“
„Ale noo, Sheer je zase po ráne nervózny?“
Dana to vytočilo. „Ty si pekná sviňa, skús spať v zime v tom smrade v aute.“
„Nepríjemné... Ja som vám nezakázal ísť so mnou.“
„Poďme už“, prebrala ma ich debata, „chcem ju už vidieť, chýba mi...“
„Hmm, asi si vážne zaľúbený.“
„Rob si srandu zo Sheera, on to znáša v pohode.“
A šli sme. Napĺňal ma pocit šťastia, aspoň čiastočného. Prečo mi chýba jeden človek, keď mám ďalších pri sebe?
Videli sme pol sveta, ale druhou polovicou je Ona...
„Vieš kde sme?“
„V pi.i“ poznamenal zozadu Mexo.
„A okrem toho?“
„Na konci sveta!“
„Nie, na Konci Sveta...“
„Vystupujem, idem na námestie.“ Povedal som nadšene a vystúpil som.
„Idem s tebou! Bez starého Mexa ani krok!“
„Chcem, aby si bol milý, ok?“
„Ku nej? Či k tebe?“
„Ha ha.“
Prešli sme popod belasú oblohu až k miestu, kde má svet EXIT vytesaný v kameni. Nebola tam...