V plačlivom ráne jesenného dňa, zdvíha sa hmla tak zbytočne bezcenná a pritom plná prázdnych slov, kto už raz prežil svoj ťažký boj len veľmi slabo sa z neho spamätá. Sme ako deti čo hľadajú svoj cieľ, stratené v myšlienkach, stratené v nádherný deň čo životom dal by sa nazvať. Deň čo deň snažíme sa lepšie žiť, deň čo deň prehrávame boj o to kto bude lepšie sa biť a o to kto poráta sa s osudom. Veď pred posledným súdom všetko sa znova spočíta a každá sekunda či odžitá či prežitá pomaly prejde sitom pravdy a slovo navždy svoj význam získa zas. Tie momenty plné krás sa stratia vo večnom sne a ako peklo sa otvorí duša tá rovno uhynie.
Tak ako hmla sa dvíha nad lúky, lesy, všetko sa zakryje a slová kde si prestanú dávať význam. Prestane byť nám cieľom čo iný získal a všetko zase zmení sa na prach a popol tisícov slov.
Dátum vloženia 9. 10. 2008 00:45pkmeto
Jeseň života
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1145
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti