Basnicky.sk

Prečo sny sa neplnia len mávnutim prsta ? Prečo dobrá víla nám ich nesplní ? Bola by sprostá. Krutá realita vždy všetko zničí, snažíš sa jak kokot , aj tak všetko je v piči. Ale netráp sa, kráčaj stále ďalej, poď poď , stále je tu nádej. Malá nádej, ktorá vždy všetko skolí, treba stým bojovať i keď občas to bolí. Pamätaj že priateľ je len ten čo pri tebe stojí, i keď naňho tlačia, nikdy nepovolí, aby sa ti niečo stalo, to nikdy nedovolí, keď sa trápiš ty, aj jeho to bolí. Prenechá ti aniela aby ta strážil, keby ti vzali život, on by ti ho vrátil, takého priateľa si treba nadovšetko vážiť. Ozajstný priateľ nemyslí len na seba, keď budeš potrebovať pomoc, vždy tu bude pre teba, keď odídeš, nikdy nezabudne na teba. Tiež pamätaj že viera je najvzácnejší dar, tak pochop že nie si tu preto, aby si to vzdal. Nikdy nestrať nádej, ktorú si vždy mal, nikdy nedovol aby ťa strach z prehry navždy pochoval. Aj keď je všetko v piči a nič sa ti nedarí, kráčaj stále vpred s úsmevom na tvári, aby nikto nevidel strach, čo v sebe dusíš, viem že je to ťažké ale zvládnuť to musíš. Choď stále vpred, neobzeraj sa dozadu, skurvysyna nikdy nežiadaj o radu. Týchto ľudí treba bez ohľadu, chytiť a postrieľať všetkých doradu. Keď ťa niekto zradí, skús mu dať šancu, keď to spraví druhý krát, daj mu ešte ďalšiu. Ak ťa zradí tretí krát už sa sním neser, nezostaň vyplašený ako malá srnka v lese a buď k nemu nefér tak ako bol on k tebe. Hlavne sa sním nejeb, podjeb mu nohy a potom ho odjeb, napáľ doňho guľku, nech je sním koniec. Aj keď sme si všetci rovní, každý ma nejaké chyby, všetci sme si rovnocenný a predsa každý iný. Ani jeden z nás nieje bez viny, tak sa konečne zobuďte a neriešte pičoviny. Biely, čierny, žltý, alebo zelený, nezáleží na farbe, všetci sme šialený. Robíme pičoviny a závidíme iným, za chrbtom kamarátov správame sa inak ako keď sme s nimi. Sme obyčajné špiny. Sme bezcitný, stále sa predbiehame, kto bude prvý, pre tuto skurvenú vlastnosť už pretiekli litre krvi. Svet je nespravodlivý, vôbec nie je fér, ľudia sa tu správajú ako nenažraná zver. Niekto nemá čo žrať, nemá kde bývať, o teplom domove sa mu môže iba snívať. Iný ma vilu s bazénom a červené fáro, na obed kaviar s whisky, aj tak mu je to málo. Tak čo vlastne všetci chceme ? Načo sa to hráme ? Chceme všetko a ani nevieme že už všetko máme. Peniaze nie sú všetko, i keď mnohý si pravý opak myslia, keď ich prepadne rakovina, potom to zistia. Zistia že peniazmi nevyliečia žiadnu chorobu, je jedno že máš lóve, aj tak privedie ťa do hrobu. Je jedno čo všetko vlastníš, je jedno či si špatný, alebo krásny, je jedno či si zločinec, alebo básnik, smrtka si ťa vezme, ju nepodplatíš, vezme si ť navždy. Prečo stále viac a viac mladých ľudí pácha samovraždy? Nerobia to bez príčiny, veď to vie predsa každý. Na všetko je dôvod, na všetko je príčina, tam kde končí zlo, tam dobro začína. Po každej búrke vždy slnko víde, aj keď šťastie ťa vždy obchádzalo, neboj určite raz príde. Každý ma hore aniela, ktorý ho stráži, nie každý človek si túto vec váži. Mnohý si myslia že modlidba je len zbytočný rozhovor, keď nám je najhoršie všetci prosíme Boha, aby nám pomohol. Boh nás stále skúša, len tí najsilnejší zostanú, zostanú len tí, ktorí bojujú a veriť nikdy neprestanú. Takže váž si všetko čo máš, lebo už zajtra to môžeš stratiť, za všetky chyby musí človek platiť, aj keď neskôr chce čas sa nedá vrátiť.