Znova sú moje pocity zmiešané,
neviem, čo mám robiť.
Bolesti neboli pozvané,
chcem svoje telo rozbiť.
Myseľ sa pobláznila,
dáva mi bolestné znamenie.
Hrejúca nádrž sa vyprázdnila,
moje srdce zažíva tavenie.
Je mi ťažko, nedokážem o tom roprávať,
slzy mi hmlia oči.
Nemôžem už úsmev rozdávať,
teplo krásy odomňa bočí.
Žijem na začiatku konca,
na prostriedok si nepamätám.
Čakám na zvučku zvonca,
zo zeme posledne kusky zmetám.
Aj keď sa nezda, ja za to nemožem,
svoj život som si nevybrala.
Nie som si istá, či to zlé premôžem,
no duša mi vraví:" SVOJ BOJ SI PREHRALA"
Dátum vloženia 25. 10. 2005 19:05Peta
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2068
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti