Basnicky.sk

Dážď potichu šepká,
vyklepkávajúc na parapetu,
slová ktoré vravela ,
pred tým než hrala nevinnú.

Z očí sypú sa suché slzy,
neovplivnitelnú bolesť nič neutlmí,
rozhodla sa, získala to,
zrada nikdy neprebolí.

Zo žili tečie modrá krv,
zo zúfalstva ani tá nedýcha,
necíti dotyk žiletky,
už ani nôž v srdci nepychá.

Hľadá niekoho,
kto natrie minulosť na bielo,
kto pohladí jej tvár,
kto zabráni jej cítiť osamelosť.

Spaľuje svoj životný benzín,
potrebuje podporu,
zrazu chytí jej ruku,
odvlečie ju do hrobu