Basnicky.sk

Prižmúrenými očami
odráža pleť zimu,
jagá sa svetlami,
čo nikdy neminú
cieľ mrazu - ľadovú skalu,
kde je navždy vyryté
srdce
z mojej hrude,
ktoré tlče
z posledných síl,
zmrzol krehký dych.

Kam sa ženieme,
veď je hrozná zima,
do diaľok,
kde sa nám odkrýval,
tak blízko spadol,
nedotknutý,
okamžite zmrzol
jeden z nás - amor šípu,
bol slávny
a aj keď cencúle nepominú
je krásny,
pod ľadom spiaci,
večná túžba vzplanutia,
horí biela krajina,
kryhy sa zlomili
a srdce ožíva...