Basnicky.sk

Padol súmrak na pery,
líca ohňom horeli.
Prišiel si v žiali odetý,
chcela som zavrieť dvere samoty.
Zamkol si svoje srdce do veže,
na okná dal silné mreže.
Pláňou kráčaš ako bez duše.

Vstal si z prachu
a vytvoril si vlastnú rozprávku.
Na mesačným svitom zaliatej pláni,
hľadáš môj úsmev v bledej koláži.
Nenájdeš ho však v starých fotkách.
Stojím za tebou a mám ho na perách.

Čakám, kedy otočíš sa,
aby si zistil, že nie som kresba.
Hmotná ako tvoje dlane,
čo objímali ma neustále.
Prišla som prosíť ťa,
či nenájde sa miesto pre zločinca,
čo kradne sny
a zahaľuje ich do hanby.