Basnicky.sk

Opustený, sám

ulicami kráča,

Plný prázdna, rán,

Opustené vtáča.



To len smutný klaun

Blúdi labyrintom smútku,

Čo kdesi v neznámom

Zabudol si bodku.



Už niet úsmevu pre jeho tvár,

Už niet jeho smiechu...

Padol s hlavou sklonenou

Načúvajúc echu.



Teraz kdesi v kúte leží

S prestrelenou hlavou.

Nedokázal prežiť v svete

Bez citu a mravov.



No tak smej sa!

Nie je to hriech.

Veď posledné čo umrie,

Je nádej a smiech.



Venované Neveriacemu