Basnicky.sk

Mám odložený úsmev
pod zlomenou tvárou
ťahá sa na povrch
snaží sa zmeniť
spôsob...

Ako sa čas
pomaly napĺňa
strach v mojich žilách
vyvoláva nechuť
čokoľvek meniť
čokoľvek čo nemá miesto...
priniesť

Ale aj keď som imúnny
niekde vo vnútri
cez tvoje oči
staviam svet
ktorému rozumieš iba ty
snáď teraz chápeš
aké je ťažké žiť
dvakrát

Mám zakrytú čiaru života
druhou
a starosti
ako to všetko dosiahnem
sú ako snehové vločky
niekde v tvojich dlaniach
kde je ukrytá
najsilnejšia viera
a všetok čas
ktorý neúprosne plynie
je tak zbytočný
...jeden zo životov
je tak premárnený

Tak veľmi aspoň raz
chcel by som sa usmiať
vyjsť na povrch zlomenej tváre
zahodiť jednu čiaru života
a tíško zaspievať
"som slobodný"
tak veľmi...
aspoň raz