Basnicky.sk

Za oblokmi HMLA zavýja.
V hlase jej ´čuť niečiu smrť.
To príroda ticho zmiera-
- ťažko na ňu zabudnúť.

Stromy, tichým spánkom spiace,
vôkol stoja zasnene.
Ostáva len prizerať sa
tejto HMLISTEJ premene.

Dýcham HMLISTÉ farby listov-
-hlásia návrat chladných rán.
Dušu zviera mi bolesťou,
keď sa na ne pozerám.

List tam padá ako vojak,
stojac nemo na fronte,
čakajúci na svoj koniec,
vediac, že ho neminie.

Tak tu stojím skoro mesiac,
dívajúc sa na tú spúšť,
trochu smutne, ale vediac:
"jeseň skončí svoju púť".