Basnicky.sk

Krv čo liala sa po nebi,
na tvári, čo nad všetkými velebí.
Krv v snoch a na stenách,
kliatby napísané na dverách.

Červené moria plné krvi,
žiť ešte mal ten, čo umieral prvý.
Nepomohli boje ani láska,
to, čo v srdci dobré bolo,
pod ťarchou zla už praská.

Smútok v dušiach panuje
a tam, kde bola odvaha,
strach v srdciach kraľuje.
Detský plač, nárek, žiale,
všetko je slepé, všetko ide ďalej.
Otvorte oči, kým toto je ešte svet,
tak otvorte oči, kým nezhnije tento kvet.

Nič.
Prázdne ticho,
bez nádeje,
bez hlasu,
do ozveny ťažko som vzdychol.

A taký krvavý, bez farieb je tento kvet,
taký, aký je tento krutý svet
a taký, ako nikde ho už niet.