Basnicky.sk

Len keď v prostred noci spím,
a o tebe, nádhernej, sa mi zdá.
Nebeské sny si sním
a nič viac už nepoznám.

Vydal som sa do diaľ raja,
kde šatka tvojej cnosti veje.
Úsmev si mi darovala,
a samota už vo mne nie je.

Tíško počúvam tvoj šepot zo spánku,
nechcem ťa z neba vytrhnúť.
A tak len načúvam líhajúc si v hánku,
načúvam tónom tvojho hlasu.

Len keď v noci spím,
vidím ťa vo sne,
no kde si skutočná,
v tme, či vo dne?

A potom ráno zobúdzajú ma lúče ohňa,
vráť sa, všetko ti ja oplatím.
Vlož si srdce do mňa,
ja ti ho tam ochránim.

V horúčkach zaspávam,
čakám v trápení na teba.
Prečo si dnes neprišla,
keď ma sila obišla?

Kde si, keď padám z rohu sveta?
Kde si, keď klesám od rán lásky?
Kde si, keď od strachu zavreté mám oči?
Tam si, kde za bodkou už nie je veta,
Tam, kde všetko naveky sa končí.