Basnicky.sk

Dážď zo sĺz dušu mi plní,
prší mi do srdca, smútkom ma zalieva.
Prázdne ticho prúdy sĺz roní,
pohár krvi môjho žiaľu sa prelieva.

Tak nehľaď na mňa, keď plače mi duša,
odvráť sa, to len osud ma kruto skúša.
Pravá láska nie je nikdy prvou,
bolesť mi prúdi žilami, smútok mi prúdi krvou.

Hľadím dole zo skaly prázdnych sľubov,
do priepasti krivých lží už padám.
Tak láska moja, Eva, ty buď mojou prvou,
láska je to, čo celý život hľadám.

Hľadím von z okna do prázdneho sveta,
vidím koľko zla a biedy sa v ňom zmieta.
Nechcem sa dožiť toho rána,
kde všetko sa zatvorí,
kde piešne píšu netvory,
kde láska v srdciach už nehorí.

Už len trpieť je riešenie ako žiť,
ako život po dúšku z pohára si piť.
Aj nádej je slepá ak sa vzdáva,
niet víťazstva tam kde biela vlajka máva.