Basnicky.sk

Spí mesiac, spíš aj ty,
stúpaš dušou dohora.
Pýtaš sa prečo človek prehnitý,
s láskou v očiach sa pozerá.

Povstalo zlo odznova,
tak prečo na tom svete treba byť.
Boh odmietol bojovať,
prečo je cieľom života neprežiť?

Hádam nestojí láska za tú snahu,
nestojí za to milovať?
Ľudia nechali nádej nahú,
no ja som ten čo ju pochoval.

Zabráň mi spáliť dediny a mestá,
mne nedávaj nádej druhú.
Život nie je cieľ ale cesta,
nemá zmysel točiť sa v kruhu.

Cítim v srdci bolesť,
žiarlim na lásku, to ma ubíja.
Nalievam si krv,
pohár pohárom zapíjam.

Nevieš kedy skončia moje strasti,
spýtaj sa boha, prečo mi ich daroval.
Tak ako vietor v listoch šuští,
tak ja sa pred láskou neschovám.

Zbrane a vojny ničia šťastie,
nastúp ak môžeš do vlaku lásky.
Všetko svetlo raz pokryje tieň,
tak rýchlo uteč ak máš s kým.

Skutočné šťastie smútok zničí,
nezhasínaj všetky hviezdy.
Načo vlastne do tmy kričím,
neviem žiť s láskou, ktorú väzním.