Basnicky.sk

risko79  Zobraziť/skryť lištu autora

Žena bez domova

Usmievavú v modrom svetle
som ťa dnes nahú videl stať.
Ľudia nechápu tvoju nahosť
a slova čo kráčajú ti z pier.
Otáčaš sa v protismere času
len tak, bez obáv a strát.
Rozdávať chceš lásku
pochopenie, mier.
Svojim dotykom
by si dokázala liečiť.
Stačí ti tak málo
a tak veľa dávaš.
plačem, ja i nebo,
keď krvácaš...

v kúte nepochopená.
Dátum vloženia 15. 9. 2008 14:10
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1411
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre