Basnicky.sk

Čakajúc na lúče slnka,
nositelia lásky, šťastia a pocitu bytia,
stál som niekde v smútku času ...

Deň čo deň,
tmavší a tmavší bol môj deň,
bez citu a súcitu vracal som sa k spomienkam ...

spomienky čisté a nevinné,
smutné aj smiešne,
zapaľujúce iskierku nádeje ...

Rýchlosťou padajúcej hviezdy myseľ slabla,
telo upadalo k biede chvenia,
oči vlhli rozpustenou soľou stekajúcou až k brade ...

Zaspávanie ťažšie než skutočné milovanie človeka,
hučiace otázky v hlave ...

Prečo ?
Za čo ?
Za koho?
Komu ?

Ťažké zaspávanie !

Noc čo noc kráčal som v ústrety samoty ...

Nemal som nič,
len papier a pero píšuce tieto slová,
slová ktoré držali ma pri živote ...

Už nikdy viac ...