Basnicky.sk

Stojí ma to veľa námahy.
Za nohy, iba za nohy
sa ťahá do hlbín telo.
Oči musia hľadieť do priamky.
Na dne ma však neodlož
ako dieťa odkladá svoje hračky.
Ešte trochu otupí sa nôž,
keď bude vnikať do srdca
tvojho svedomia.
Zahrmia, zahrmia
výčitky, že znova hrali príliš hlasno.
A ja opäť budem ako v hádanke...

...keď sa Niekto pýta a Ktosi odpovedá,
prečo milujem tých, ktorí nie sú.
Bolo to krajšie ako strach, keď si sa zjavil v pološere.
Prvý raz si sa rozprával s mojimi skutkami.
Zhodili hanbu a priznali: vedia, čo je hriech.
Ja som čakala na ortieľ s vedomím, že to zabolí.

Zabolelo. Smiala som sa, aké smutné to je.
Že až tak veľmi.
Teraz nie je čas na básne.
Treba len prijímať , čo to dáva,
ale nehľadieť tomu do očí.
Iba čakať, či sa otočí a trhane dvihne svoju tvár.
Bezcenný mamonár!
Vo svojej podstate si stále malý,
možno menší ako ja, keď sa nemodlím.
Pretože báť sa viem aj bez modlitieb.
Všetky ihriská s deťmi sa vracajú k matkám.
Tak, ako si to predpovedal na mojej spovedi.
Pamätaj však:

Nikdy sa nemodlím. Amen.