Basnicky.sk

PROLÓG



Santa Claus si odchlipol z bylinkového čaju a zamyslene hľadel von oknom, kde radostne šantili snehové vločky. Keby sa ich však niekto spýtal, či sú skutočne šťastné, odpovedali by niečo v zmysle: „Jasné, že nie, ty kretén!"

Nikto sa ich to však nespýtal a tak si Santa mohol iba domýšľať, že poletovanie vo vzduchu im spôsobuje nekonečnú radosť.

Santa Claus si povzdychol a zahľadel sa na nástenné hodiny. Darčeky nakládol na sane už pred dlhou dobou a teraz už len zbieral sily predtým, než sa vyberie na každoročnú cestu okolo sveta.

„Mám ti napiecť buchty na cestu, manžel?" spýtala sa pani Clausová a drhla svoj porcelánový čajový servis.

„To nebude potrebné," odvetil Santa. „Veď vieš, ako to chodí... Keď stretnem ľudí dobrej vôle, nenechajú ma o hlade."

„Ľudia sa menia," poznamenala manželka a odkráčala do obývačky, ponorená do demonštratívneho mlčania. Santa Claus dopil čaj, vstal a vyšiel pred dom. Sneženie už takmer ustalo.

„Aspoň bude vhodná viditeľnosť," povedal s úsmevom. Potom sťažka vyskočil na svoje sane a chytil do ruky opraty. Vianočné soby sa chveli od zimy a oči mali rozšírené strachom. Santa vytiahol zvláštne rozvetvený bič s hrozivými kovovými cvočkami na koncoch.

„Ideme!" zvreskol a pleskol bičom po, už aj tak dosť ubolených, telách vianočných sobov. Zvieratá útrpne zavyli a následne sa vzniesli k oblohe...





***



I.

DEŇ PÁNA SA BLÍŽI



Nataša sedela v zasadacej miestnosti a príšerne sa potila. Nie však od nervozity, ale od toho otrasného tepla, ktoré sužovalo celú krajinu. Na druhej strane, nemožno sa tomu veľmi čudovať. Bolo leto. A v lete sú tridsaťstupňové teploty viac-menej bežné.


Na čele stola sedel jej nadriadený - Generál Vljadimir. Bol to nesympatický, tučný chlap, ktorý velil tajnej organizácii „ILM" čo bolo INTELIGENTNÉ LIETAJÚCE MATICE. Tento názov si vymyslel špeciálne generál a bol naňho náležite pyšný. Aj Nataša bola členom. Generál Vljadimir organizáciu založil hneď potom, ako dopozeral celú sériu Aktov X a napadlo mu, že podobná vec by bola v dnešnom svete viac než potrebná. Usúdil, že najlepšie bude, ak ju uchová v tajnosti a to aj urobil. Trochu ho to však hnevalo, keďže nikto nevedel o jeho geniálnych službách pre túto planétu, teda ak nerátame jeho dvoch spolupracovníkov, ale tí o ňom nezdieľali bohvieako pochvalné myšlienky. Toho si bol Vljadimir veľmi dobre vedomý.


„Máme prácu," zaškrečal prenikavo až mu vyprskli sliny. Agent, ktorý sedel najbližšie k nemu vytiahol vreckovku a začal sa utierať.

„O čo ide?" spýtal sa.


Generál vytiahol objemnú obálku a rozlepil ju. Vytiahol niekoľko fotografii a nechal ich kolovať okolo celého stola. Nataša na nich nevidela nič zvláštne. Vyzeralo to trochu ako UFO a to predsa nebolo nič znepokojivé. S takýmito vecami sa stretávali bežne.


„Vyzerá to ako UFO," poznamenala.

„To vidím!" zasyčal generál. „Ale nie je to UFO!"

„Hm... Mne to pripomína Santa Clausa," zažartoval pracovník, ktorý sa pred chvíľou stal obeťou generálových slín.

„Máte pravdu, Vejmenser!" povedal generál.

„Čože?"

„Je to Santa Claus!"

„Santa Claus?" spýtala sa Nataša. „Ale veď to je..."

„Jednoznačný fakt!" doložil generál.

„Pre toto ste nás sem zavolali?" spýtal sa Vejmenser a opovržlivo mrskol fotkou na stôl.

„Presne pre toto!" zvolal generál.

„Santa Claus je predsa iba mýtus!"

„Čo ste povedali, Vejmenser?"

„Ehm... že je to iba mýtus, pane."

„Vejmenser, vy ste fakt tupec!"

„Pane?"

„Kto podľa vás každý rok nosí darčeky?"

„Rodičia, nie?"

„Pohan!" vyprskol generál. „Samozrejme, že Santa Claus!"

„Ja som naňho tiež nikdy neverila," vyhlásila Nataša.

„Priamo pred vami sú dôkazy," povedal generál a zapálil si cigaretu. „A nie je to podvrh. Sú to orginálne zábery z družice. Stálo ma dosť veľa, získať ich."



„Tak dobre," povedala Nataša. „Povedzme, že je to skutočne Santa Claus. Ako to, že sa tu objavil v tomto ročnom období?"

„Správna otázka," povedal generál. „Priam kurevsky správna! A práve na ňu musíme nájsť odpoveď."

„A okrem toho?"

„Okrem toho musíme toho bastarda zatknúť, alebo zlikvidovať. Prinajmenšom."

„A prečo?" spýtal sa Vejmenser.

„Preto," generál sa mu spriama zahľadel do očí, „lebo keby si niekto všimol, že tu Santa oxiduje cez leto... No, nebolo by to príliš vhodné."

„Ako to?"

„Vejmenser, vy ste naozaj taký tupý, alebo to len hráte?"

„No..."

„Mlčte!" vyštekol generál, prihladil si vlasy a vrátil sa k pôvodnej téme: „Ak by sa to dozvedeli," jeho hlas bol taký zlovestný, až sa Vejmenser zľakol, že šéf chytil bronchytýdu. „Nastal by chaos, zmätok, mišmaš... A nakoniec...," dramaticky sa odmlčal. „Armageddon."


Nastalo hrozivé ticho v ktorom by bolo veľmi dobre počuť aj pavúka splietajúceho pavučinu, keby tam pravdaže nejaký pavúk bol.


„Každopádne," povedal generál, „je absolútne nevyhnutné, aby sa o tejto veci nikto nedozvedel. Jasné?"

„Jasné," povedali Nataša a Vejmenser dvojhlasne.

„Fajn," povedal generál. „Týmto prípadom poverím vás. Ak chcete vedieť prečo, tak preto, lebo vám plne dôverujem."

„A nie je to preto, lebo tu nemáte žiadnych iných pracovníkov?" spýtal sa Vejmenser.

„Vejmenser, pýtal som sa vás niečo?"

„Nie, pane."

„Tak držte tú svoju z a s ra t ú papuľu a vypadnite! Myslím, že máte čo robiť!"