Basnicky.sk

V diaľke vijú smutne vlci,
ich plač seká, tiene noci.
Smutná piesen volá lunu,
tma si ladí čiernu strunu.

Stromy miznu v tieni listov,
vyberies sa cestou hmlistov.
Srdce bije zrak je preč,
stal sa z teba lahký terč.

Sluch maš v strechu, oči blúdia,
každým zvukom hned sa skrútia.
strach ti stúpa, strácaš smer,
všade vidíš kúsky ciest.

Všetky vedú hlbšie k lesu,
žiadne ciele tam už nie su.
Zrazu nocou bleskne krik,
srdce strachom nechce biť.

Rozbehnes sa čiernym svetom,
bežiš, blúdiš tmavým lesom.
vetvy stromov bijú tvár,
tiene noci maju tvar.

Ako nože, režú kožu,
žiadny ludia nepomôžu.
Pot sa miesa s tvojou krvou,
noc je tvojou hrozou prvou.

Spadnes náhle, klesáš k zemi,
v blate tvárou, nevies kde si.
V tme sa chvejes pozrieš hore,
tam je on čo stráži zore.

Dych ti zmlkne v strachu zamries,
v čiernom plášti, smrt sa dozvieš.
Čepel noža svieti v noci,
sam bez všetkých v jeho moci.

Krátky pohyb po koži,
krv sa valí po noži.

Čierna bledne noc sa kráti,
temnota sa v ráne stratí.
Tvoje oči bez života,
ďalší den kde tma sa poddá.