Basnicky.sk

Cesty života stálle sú pre nas záhadou, nik neovplivni to čo má sa stať, snáď to bol osud, či stalo sa to náhodou, no Boh nám Ťa ešte nemal brať. Vidím to akoby to bolo teraz, keď so svojimi ťažkosťami som sa tebe zveroval, viem, bol som k tebe aj zlý a bolo to neraz, no i napriek tomu som ťa vždy miloval. Toľko vecí som ti nestihol povedať, čo teraz robiť mám, len do tmy ticho sa ti možem spovedať, dúfať že si pri mne, že nie som tu sám. Len teraz si sa stratila za najbližším rohom, veril som že keď sa vrátim budeš tu, nestihol som ti dať ani posledné zbohom a už zdielam tú neznesitelnu samotu. V hlave mám veľa myšlienok, dušu mi trápia výčitky že mal som pri tebe byť, zostalo mi len veľa spomienok, musím sa snažiť bez teba žiť. Čo teraz bude ďalej s nami, už nikdy nebudeme počuť tvoj hlas, prečo si odišla, tak povedz to mami, ja budem ťa čakať či neprideš za nami zas. Viem že pravda je ina, že ťa tu už niet, že naveky si odišla, opustila si tento svet. Celý život si bola pri mne, vždy si pri mne stála, čo viec som mohol chcieť, vždy si sa s láskou o mňa starala i bála, a zrazu ťa tu už niet. Dnes dávam ti posledné zbohom, dnes zaznie pieseň, vyslovená bude posledná rozlúčka, keď pojdeš dolu tm tmavm rohom, nám budú slzy smútku padať na líčka. Ach mamička tak hrozne mi tu chýbaš, ako tú bolesť všetku zvládnem, dal by som všetko za to len nech znovu dýchaš, nech ťa vždy doma usmiatu nájdem. Dobre viem, že takú silu nemám, musím to zvládnuť a ďalej žiť, tie krásne spomienky si vziať nedám, pokúsim sa šťastne žiť. Z hora sa budeš na nás pozerať, strážiť naše životné kroky, na naše šťastie dozerať, prekrásne s tebou boli prežité tie roky. Za všetko ti v tejto chvily ďakujem, navždy s láskou budem na teba spomínať, to ti drahá mama, tu v tichu úprimne slubujem.