Basnicky.sk

Bola ešte len sobota ráno a naši sa už opäť hádali. Otec mal od včera vypité. Tak po sebe kričali na celý dom. " To sa vôbec nehanbíš, že vyzeráš ako chudák ?! Celej rodine robíš iba hanbu. Aj deckám sa v škole kvôli tebe posmievajú!! A mňa ... mňa kvôli tebe ohovárajú za chrbtom!" vzlykala mama. Ale tatko sa bránil ako obvykle len vyhrážkami : "Ja nie som ožratý, nevymýšľaj sprostosti, ja vás predsa živím, alebo chcete ísť na ulicu??"
V spomienkach sa vraciam do svojho detstva tak ďaleko, ako mi to pamäť dovoľuje. Vždy to takto bývalo. Toľkokrát som premýšľala, prečo môj otec vlastne začal piť. Pýtala som sa samej seba, prečo nemôžeme mať normálnu rodinu ako všetci ostatní. Namiesto pohody u nás vládol pravidelný krik, výčitky a strach. Strach som mala najmä ja. A prečo vlastne? Obraz toho čo sa dialo medzi mojimi rodičmi, keď bol práve otec opitý sa mi premietal do tých najstrašnejších snov. Zrejme to veľmi dobre na dieťa nevplýva, keď vidí, ako otec bije mamu a vy od strachu neviete, čo robiť. Našťastie vždy boli so mnou aj moji starší súrodenci. A nejako to dopadlo.
Otec mal akoby dve povahy. Jednu dobrú, keď bol triezvy a jednu temnú, keď bol opitý. Teraz s odstupom času je to asi už aj zvyk.
" Keď raz skapeš, nikto z nás ti nad hrobom nevyroní ani jednu jedinú slzičku!" Už asi tisíckrát vyslovená mamina veta ma vytrhla z úvah.
+++
Ležím si na deke, je začiatok leta, kecám so svojou najlepšou kamoškou o super plánoch na večer a teším sa na svojho chalana. Nič mi nechýba.
Práve mi môj priateľ hovorí, ako veľmi ma ľúbi, keď mi začne zvoniť telefón. Pozriem na displej a je to cudzie číslo, tak sa teda ohlásim: "Prosím?" "Katka, si to ty?" hovorí nejaká uplakaná žena, ktorú si v tej chvíli neviem nikam zaradiť. "Teta?" "Áno, to som ja. Zomrel ti ocino." " To vážne? Hneď idem domov." Zostanem ticho, nikomu nič nehovorím. Neviem nahlas vysloviť tú definitívnu vetu: Môj otec je mŕtvy.
Ani neplačem. Rozmýšľam nad tým, koľkokrát som si toto želala, keď bol opitý a ja som sa vtedy na neho hnevala, že si k nám nemôžem ani nikoho zavolať. A teraz je to tu. Navždy.
+++
Keď ho uvidím v truhle, všetko už chápem. Nikdy ho už neuvidím a nemôžem mu povedať, ako veľmi som ho mala rada aj napriek tomu všetkému, čo sa stalo. Ani som s ním poriadne deň predtým nebola. A v ten deň bol úplne sám, nikto z nás pri ňom nestál.
Srdcervúco plačem a viem, ako veľmi svojho otca ľúbim.