Basnicky.sk

Už keď obzor je krvavý.
Keď slnko schováva sa za hory
Reze ich svojimi lúčmi.
Už keď deň letný sa končí.
Keď oblohu belasú striedajú prvé hviezdy.
Vtedy slnečný tieň je nepodstatný.
Slnko už je dávno schované,
Farba červená stále na oblohe sa mihne.
Až kým nečakane nezmizne.
Tmavé farby sa stavajú podstatne.
Mesiac na nebi je už v splne.
Všetko je v miernom šere.
Hviezd je moc, vytvárajú kreácie.
Svietia, no ich svetlo na zem nedosiahne.
V tmavej noci je všetko vnímanie okom nepodstatne.
Len obrysy zostanú,
Mesiac lúčmi tvorí tiene.
Vtáky už nespievajú.
Predsa počuť krásne piesne
Ktoré tmu sprevádzajú
V noci byť sám sa zdá byť desné,
Ale len tým čo to nepoznajú.
Veď je to krásne: ležať v tráve
Pozerať sa na oblohu.
Ako hviezdy, len ako bodky biele.
Ozdobujú čiernu oblohu.
Je to krásne: ležať v tráve.
Pozorovať hviezdnu kreáciu.
Tešiť sa tomu monotónnemu obrazu.
Hra svetiel: to ozdobuje čiernu nočnú oblohu.

Je to krásne,
No slnko tuto krasu narušovať začne.
Hviezdy miznú,
Slnečné lúče sa prebíjajú.
Slnko reze nočnú oblohu,
Jej už krvavé slzy stekajú.
Je už koniec snívaniu.
Koniec všetkému krásnemu!