Hukot rieky letí nocou,
všetko zmetie svojou mocou.
Strhne smutok, zvady, žiaľ,
pod nou zmäkknú hrany skál.
Plynie rýchlo letí k cieľu,
má svoj život, svoju vieru.
Stále tečie svet si zdolá,
prekážka sa rýchlo podá.
Cieľ je more - tam sa stratí,
tam jej život zmysel stratí.
Z kvapky vody vzišla rieka,
do nej sa zas celá vlieva.
Sme len slzy v rieke žitia,
možno šťastie v rieke chytia.
Možno smútok, možno žiaľ,
možno skončia v smrti skál.
Roztrieštený v kúsky seba,
potom slzy nie su treba.
Ticho, pokoj, večné nič,
občas chcem tam rýchlo prísť.
Strácam silu s prúdom plávať,
neviem prečo musím tápať.
Všetko sa dá skončiť snáď
prehrať život v tieni rán.
Dátum vloženia 18. 10. 2005 11:54soyda
Rieka
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1599
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti