Nemám sa báť,
keď neviem kde si?
Nemám myslieť,
na ten strach?
Keď ťa nemám pri sebe,
keď mi chýbaš.
Nedokážem to nechať tak,
keď s tichom splývaš.
Necítim sa, necítim seba,
necítim pohľad tvojich očí,
v ktorých žiari dobro neba,
ktorých ligot dušu lieči.
Tvoj nežný dotyk chcem znova vidieť.
Tvoju nádhernú krásu chcem znova cítiť.
Tvoju lásku ti opätujem a chcem na nej lpieť,
jedine v tom sa nedá zmýliť.
A každý priviazaný k svojmu stromu života.
Ja opustil som môj,
a priviazal sa k tvojmu,
pre lásku vždy všetko,
stoj čo stoj!
Pokryli sme celý strom,
naším lásky plným srdcom,
že na jeho koniec nedovidieť,
nekonečná sila lásky kvitne naďalej,
neprestane, kým budeme chcieť...
Dátum vloženia 4. 9. 2008 12:16nickmyname49
Zviazaní
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1912
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti