Si môj strapúšik
a ja som osamelý pútnik.
Vo svete hriechom skazenom
maják môj ostal za morom.
Nevyplávala si so mnou,
ostala si na móle nemou,
ruky naše sa od seba oddelili,
o spoločnej plavbe už dosnili.
Na mori zúri víchrica
a ja bez teba sa bojím.
Zlomila sa mi aj udica,
bez prídelu lásky som hladný.
Bez teba je more prázdne,
bez tvojich bozkov a objatí.
To, čo bolo, bolo krásne,
to, čo bolo, sa nestratí.
Som sám v malej loďke
v rozbúrenom mori citov,
ostala si mi už len na fotke,
obklopená vôňou kvetou.
Pridaj sa, prosím, na cestu života,
vo dvojici sa pláva lepšie.
Vráť sa späť ku svojim citom,
hádam to bude pre oboch lepšie.
Dátum vloženia 4. 9. 2008 09:02tom.ba 
Maják
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1533
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- tom.ba (napísal autor básne)
čakám Vašu kritiku
4. 9. 2008 09:03 - Syber
vždy ocením snahu písať rýmovane, u teba je toto nesporné no aj pre tých, čo poznajú princípy a teóriu je to zložité... snáď len niekdajší klasici vedeli v rýmoch aj rozmýšľat a pritom nestratili ani rytmus
http://www.generacia.sk/z-odkazu-basnika-vojtecha-mihalika
určite vieš vyjadriť myšlienky do zaujímavých obrazov...
tu sa mi najviac pozdávala predposledná strofa -ináč "vôňou kvetov" keď už (kvet -m.r)
niekedy si vyskúšaj aj voľný verš
veľa zdaru
4. 9. 2008 12:05 - jonqa
no, mne sa tiež niektoré rýmy nepáčili, predposledná strofa môže byť...inak nič moc
4. 9. 2008 15:54

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
