Basnicky.sk

Na uliciach ...
Stretávajú sa ruky, tváre, ľudia.
Každý má svoju cestu.
Ruky rukavice, tváre ľudí,
a ľudia?
Ľudia tí nemajú už nič.
Stratili sa niekde v dave,
niekde medzi sebou samým.
Buchot srdca len tíško počuť,
nežne klope ako opätok na dušu
a verí, že sa to raz zmení.
Ozveny v nás vyvolávajú spomienky
a spomienky slzy.
Ticho a samota sú noví bratia a sestry.
Pokloňme sa duchu svätému,
či len človeku cudziemu.
Podarujme mu úsmev, radosť, lásku.
Nech zaspomína a možno spomenie si.
A znamenie?
No znamením je slza čo sa objaví.
Úsmev čo pobaví
a tvár čo sa náhle na anjela premení.