Basnicky.sk

Edo Elat  Zobraziť/skryť lištu autora

Psychopatický blúz fišpolievky

Ako každú sobotu, aj v túto som si urobil radosť kúpou fazuľovej polievky v konzerve. A bez cukru. Priznávam, že som na ňu bol dosť nadržaný a nevedel sa dočkať kedy ju ochutnám. Celý týždeň som bol len na sušených vranách na chrene, takže nečudo, že si môj žalúdok žiadal poriadnu stravu. Keď som však doma inkriminovanú polievku, po mnohých peripetiách, uvaril čakalo ma nemilé prekvapenie. Hneď, ako som si vložil do úst prvú lyžicu, mi na jazyku zapraskala akási pálivo-rybacia chuť. Nebolo pochýb. Podviedli ma. Namiesto fazuľovej polievky mi podstrčili tento rybací blivajz.

Chvíľu som váhal, čo s tou gebuzinou urobím. Vtedy mi však z taniera vyskočila priamo na stôl živá ryba. Tak ma to vzalo, že som skoro vyletel zo stoličky a prestrelil cez strop. Ryba sa na stole metala a ja som ju len tupo pozoroval. Rôzne myšlienky sa mi preháňali hlavou, to vám poviem. Nakoniec som chytil do ruky sekáčik na mäso a pristúpil k rybe. Chvíľu mi trvalo kým som ju dokázal chytiť tak, aby sa nemetala. Napriahol som sa, ale v tej chvíli som zacítil, ako mi praskla koža na prste. Tlmene som zakričal. Z prsta sa valila krv. Tá s k u r v e n á ryba ma uhryzla!

„Čo sa s tým chystáš urobiť, ty čubkysyn?" zaškrečala posmešne.

Bolo mi záhadou, ako sa jej to podarilo, ale nemal som čas zaoberať sa tým. Miesto toho som ju jedným efektným sekom poslal na druhý svet.

Prst som si zalepil leukoplastom a zvyšok tej polievky spláchol do záchoda. Poobede mi zavolala Petra. Mal som náladu pod psa a prázdny žalúdok.

„Nezájdeme na pohárik?" spýtala sa.
„Tak fajn," povedal som. Možno sa aspoň trochu rozptýlim keď už nič iné. Obliekol som si kabát a vyrazil k Petre. Našiel som ju sedieť na gauči so spokojným výrazom v tvári.
„Kam pôjdeme?" spýtal som sa.
„Môžeme zostať tu."
„Ale nie je tu nejako teplo?"
„No veď práve," povedala a vyzývavo sa na mňa usmiala. Začínalo sa mi to páčiť. Ak sa nič neposerie tak ma určite bude čakať veľmi zaujímavá noc. Chvíľu sme len tak sedeli, usrkávali whisky a bavili sa o všetkom možnom. Na nepríjemnú príhodu s rybou som takmer úplne zabudol. Krv mi riedilo niekoľko panákov a tak nečudo, že som bol náležite v ráži. Naklonil som sa k Petre a zamrmlal, niečo v zmysle, že je fakt k u r e v s k y sexi kosť.

„Ty lichotník!" zasmiala sa. To bol ten správny impulz. Lačne som sa na ňu vrhol a zasypal ju bozkami. Neprotestovala. Začal som ju bozkávať na krku. Všetko išlo hladko, až dovtedy kým som zistil, že ma moje ústa akosi neposlúchajú. Zaplavili sa mi akousi sladkou tekutinou a pristihol som sa, ako naprázdno lapám po vzduchu. Odtrhol som sa od mojej milovanej a s hrôzou sa zahľadel na svoje ruky. Nebolo na nich vidno ani kúsok kože. Celé boli pokryté zelenkastými šupinami. Situácia sa začala uberať veľmi, veľmi zlým smerom.

„Čo to má znamenať?" zvreskla odrazu Petra, keď si všimla, že sa mi situácia akosi vymyká z plutiev. Chcel som odpovedať, niečo v zmysle „k u r v a, tak to nemám ani poňatia," ale opäť som len naprázdno mľaskol vlhkými ústami. Postavil som sa na nohy, ale ihneď som sa strepal. Nohy som už totiž nemal. Zato však miesto nich vyrástol obrovský chvost.

Petra zdesene cúvala. Metal som sa na zemi, ako ryba. Snažil som sa k nej priblížiť. Začul som ako ktosi zaklopal na dvere. Petra bola však príliš rozrušená, aby reagovala. Dnu vošla nejaká mladá kočka s výrazným mejkapom. Žeby na mňa ušila trojku? blesklo mi mysľou. Náhle mnou prebehol prúd nesmiernej radosti a vzrušenia.

„Čo to tu preboha robíš?" zvrieskla tá druhá. Nebol som si istý, komu jej otázka patrí. A tak som mlčal a prerývane dýchal.
„Ja... ja...," koktala Petra.
„To si to mám rozdávať s rybou?!"
„To nie je ryba! To je predsa Greg."
„Toto? Máš skutočne zvláštny vkus! A ty s ním akože mrdáš?"
„No..."
„Tak to je ako dosť husté!"

Pomyslenie na to, že by som mohol mať obe tieto kočky mi načito zatemnilo rozum. Metal som sa ako divý v snahe dostať sa k nim bližšie. Dokonca sa mi podarilo dostať zo seba pár slov.

„Tak poďtte... užžž sssa tešímmm..!"
„Fuj! Ono to rozpráva! A zdá sa, že je to riadne nadržané... Tak toto je vážne príliš!" povedala tá zmaľovaná.

Naprázdno som mľaskol papuľou.

„A čo ak je to presne to čo hľadáme?" ozvala sa odrazu Petra. Vždy mala zvláštne chúťky.
„J e b e ti? Je to maximálne úchylné!"
„No... Asi máš pravdu!"

To ma sklamalo. Vzrušenie rýchlo prerástlo v hnev. Zavrešťal som takým neuveriteľným spôsovom, až to mne samému nahnalo strach. Obe ženy cúvli do kuchyne. Petra siahla do najväčšieho hrnca a vytiahla odtiaľ devinu, ktorú som jej daroval na MDŽ. Namierila na mňa.

„Ani krok, močiarny človek!"

Zatmelo sa mi pred očami. MOČIARNY ČLOVEK???? Tak toto je už príliš. Pokúsil som sa nabrať vzduch na protiútok. Pľúca... žiabry mi však zahltila prudká bolesť. Dýchanie mi šlo čoraz ťažšie. Chcel som vodu... ľadovú... hltať.

„M...môžemmm... dossstať pohár vodyyy?"

Vtedy Petra vystrelila. Prudko som sa otriasol a ostal bezvládne ležať.

„Čo s ním urobíme?" spýtala sa zmaľovaná.

Petra sa usmiala. Asi dostala nápad.

***

Som tu už týždeň. Nie je to tak zlé. Celý čas ležím v pikantnom náleve. Trochu to síce chladí, ale to čoskoro prejde. Aspoň dúfam. Už to snáď nepotrvá dlho a ja budem môcť uskutočniť moju vendettu. Keď si ma totiž kúpy nejaký kripel, tak sa svojími tesákmi postarám, aby si to všetko poriadne odsral. A nebudem rúbať nízko. Zasadím mu kurevské double combo. Aj za mňa.
Aj za Petru.
Tú k u r v u.
Dátum vloženia 3. 9. 2008 11:34
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1763
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. charitka

    morský panic..Edko..a ma dva chvosty ..no toto
    fajn koniec a prijemne naladilo .. na ten tvoj keks

    3. 9. 2008 16:23
  2. Ruža


    3. 9. 2008 16:24
  3. Saphira

    tentokrát pre mňa výnimočne nie...lebo v porovnaní s tvojimi ostatnými ma toto chytilo nejak menej

    3. 9. 2008 16:26
  4. jonqa

    dobree

    3. 9. 2008 16:34
  5. Edo Elat (napísal autor básne)

    šeckým ďakujem za prečítanie... a pochvaly

    3. 9. 2008 17:37