Basnicky.sk

V kúte je schúlená,
v dlaniach má tvár.
Padla na kolená,
trápi ju každý svár.



"Prečo? Prečo teraz?"
Spýtala sa do ticha.
Otázka padla neraz,
vždy smutno vzdychá.



Spomína na tie časy,
na to, čo prežila.
V hlave má všetky krásy,
plače, lebo to stratila.



Cestu nevie nájsť,
nevie ísť za svetlom.
Ľahko môže zájsť,
iba tak sa túla mestom.



Zlatú dávku si dá,
úsmev na tvári sa jej objaví.
na všetko zabúda,
tvár sa jej šťastím rozžiari.