Basnicky.sk

Hviezdy nado mnou chladnu
kvety vo sne mi vädnú
Srdce opantane krvavými reťazami,
tvar posiata mnohými slzami.
V diali vidno tvar zo zlata,
tvar ktorá je navždy zaviata,
zaviata prachom a krutým časom,
srdce zaťaté krutým ľadom a mrazom,
no navždy ostáva v ňom prameň čistého ohňa,
ohňa vášnivého spomienkami osiateho,
nocami, dažďom na smútok premeneného
odišla mi už dávno z môjho dňa
niekam do diali tmavej a širokej,
a strhla ma do jamy čiernej a hlbokej.
Ako každý básnik lásky,
mi urobila láska zas len vrásky.
No teraz už nemôžem ďalej žiť
chcem z tvojej lásky ďalej piť
Už som sa vznášal v oblakoch slobody,
nevidím v tom rozumne dôvody,
prečo sa vracia čistá bolesť a smútok,
neviem nájsť od teba odlučujúci prutok.
no ty mlčíš a nič sa nepýtaš
však len s ďalším snom ku mne zavítaš.
Ani slovo ani naznak ľútosti,
tvoja mlčanlivosť ma privádza do zúfalosti.
Tužím ta aspoň znova občas počuť,
a tvoju tvar v predstavách si opäť vykuť.
Toľko som ti toho chcel ešte povedať
ako hrozne moc som ťa chcel navždy milovať
no ty si odišla a skryla svoju tvar,
a z nás bol taký nádherný Amorov par
Viem však že si asi teraz šťastná
v tomto bola moja hlava vždy jasná,
že chcem vidieť tvoju tvar šťastnú,
naprieč mojim slzám a ranám hlbokým
ostaneš navždy moja láska vlažná
ti Želám veľa šťastia a veľa lásky nehynúcej,
Spomeň si aspoň v dobrom na toho chalana vzdialeného,
láskou zatrateného.
A už len par slov na zaver,
že si bola môj prenádherný Anjel.