Basnicky.sk

Šiel kôň, ryšavý sťa tlejúce železo,
šiel sám, po lúkach a po kopcoch,
len jeden človek chcel ochrániť jeho dobro,
len jediný lúštil cestu jeho myšlienok.

Bol to príbeh večnej lásky,
hoc splašený bol to kôň prachu,
jazdec nosil cuzdie masky
no kôň odhalil ho vďaka strachu.

Hoc postupne mu jazdec veril,
hoc i v snoch mu v noci velil,
kôň sa nedal, zostal plachý,
za minulosť stále platí.

Nemali to často ľahké,
veď každý vyhol sa ich hádke,
no oni sa stále bili,
bojovali ako diví.

Jeden vľavo hlavu bočil,
druhý oťaž skrz krk točil,
no vyhral jazdec našťastie,
získal moc jak iní nie.

No kôň sa stále pamätal,
strach z minulosti pretrval.
Po čase sa spolu stretli,
pred prekážkou trochu zmäkli,
tu však koník spravil chybu
a ľutoval, že nezhodil inú.

Chcel sa čestne prekážke vyhnúť,
no jazdec sa nemal tak dvihnúť,
leteli síce cez bariéru spolu,
no ich cesty neviedli k jednému pólu.

Kôň sa stočil, uklonil hlavu,
Jazdkyňa letela prudko dolu,
keď jej bičík na srdce mieril,
verný no spašený kôň neveril.

Zastal z cvalu, chvíľu klusal,
sledoval či jej dýchajú pľúca,
nechal sa chytiť, nerobil drámu,
no vedel, že zhodil váženú dámu.
Jazdec už nevládal, ledva dýchal,
náraz do steny v srdci mu pichal.

Kôň ihneď vedel, že tréning skazil,
preto ho majiteľ do boxu vrazil.
Čia chyba bola na parkúre?
Podobá sa kôň či jazdec rúre?
Ani jeden nemohol za to,
Prekážka bola chybná ako modré zlato.

No o zopár dlhých studených nocí,
keď bol anjel nápomocný,
jazdkyni sa prisnil sen,
hneď nato o jeden deň
odišiel im človek múdry
za ďaleké chladné tundry.

Nevedeli čo s nimi bude teraz,
no majiteľ prišiel a vydal zákaz,
kôň sa nesmel jazdiť,
no nemal nikto vinu,
veď sa možno listy pravdy po čase rozvinú.

Ale prišlo niečo, ešte omnoho horšie,
kôň bol pod sedlom no na ňom niečo inšie.
Nevidel už nad ním svoju večnú lásku,
preto bol už kľudný a myslel na otázku:

Ako ešte dlho bude toto peklo?
A v tom sa opäť niečo v ňom zaseklo,
zabudol však na to, že rúti sa na skok,
Tá chvíľa bola dlhšia ako celý uhorský rok.

Zlý jazdec padal z výšky, aby zistil miesto svoje,
pod nohami lásky koňa a jeho silných kopýt,
ktoré teraz ťažko plačú kôli strašnej zrade,
nemysleli, že tento príbeh sa skončí cestou tade.

Chceli byť spolu naveky a navždy.
No kôň náhle odchádza už preč,
majiteľ totiž nemá na mzdy
a o Rakúsku padla reč.

Tak prišiel kupca po tohto koňa,
no on s láskou sa nerozlúčil.
Bojoval, až padol na kolená
a veľmi zlý pocit ho skľúčil.

Tak nabral všetku svoju silu,
silu všetkých vzoprení,
pomyslel na zákazov celu
a posledný krát zápasil.

Ani nevšimol si ako
a už zase v boxe bol,
zrazu zazrel známe oko
a kopytom podhrabol.

Zahliadol tvár milovanú,
jazdca, ktorý na ňom závisí,
kôň mal hrivu vyčesanú
a ona zbadala jeho obrysy.

Bol to plač tak srdcervúci,
veď vychádzal priamo zo srdca.
Aj pamäť ešte dobre slúži,
mysle si svoje hovoria.

No zhodli sa všetky štyri cesty,
stretli sa v kruhu spomienok,
nik nezabudne na tie stresy
začiatočných problémov.

Ani na to starostlivé srdce
a pravidelné dávky lásky.
No možno už teraz rúti sa auto cez dialnice,
už nie je cesty zpátky.

Tak poslednú vôľu malo dievča,
aspoň raz si ešte zajazdiť,
veď lepšie s koňom sa vždy kráča,
nemali by im to prekaziť.

Veď mali veľkú kariéru a slávu
síce v diali, no pred sebou,
avšak zákaz porušiť sa báli
a tak už nikdy nezažili nov.

Len cez mreže zazerala polka srdca po druhej,
Vedeli, že sa ešte stretnú,
No na tomto svete už viac nie.
Tak dúfa dievča, že to víde,
veď pol roka na to čakali,
uvidíme s čím majiteľ príde,
možno im poslednú jazdu neschváli.

A keď už ani to nevíde,
na rad posledný čin príde,
posledný čin každej bytosti,
bolestivý a drviaci kosti.

Ale koník v osud verí,
svojej duši ľahko zverí
najtajnejší sen mysle svojej,
poniesť dievča cez závoje
rannej hmly a rosy v tráve,
uvidieť slnko ledva žhavé
ráno, večer, o polnoci,
to je jedno, len nech prosím
nech sme ako jedna duša,
ako v kluse minulého času,
keď raz, len raz, jazdili sme za zákazu.

Navždy zbohom mojej prvej láske,
prvému boju za rešpekt a práva,
možno raz budú z nás bytosti nebeské,
spolu ochutnáme, ako chutí božia tráva.