neznesiem bolesť ničenia
a rúhania sa
egoisticky sa snažím dôverovať
nemôžem
nedokážem
náleziská striebra ovládajú
stenu medzi nami
čo by len rakva mohla vzplanúť
a pocit úzkosti sa rozfúka
medzi listami
prenikáš do hlbín oceána
nenávidím
milujem
bodáš krásu cez slnko
ostnatou ružou
túžobne čakáš
ničím ja
moje a tvoje meno
v podsvetí
pod miliónmi schodmi
akoby provokuješ správaním
dorážam slzy napospas nechtov
zarytých do vlčej kože
Niekedy je toho priveľa...
Dátum vloženia 25. 8. 2008 22:06Biela_ruža 
Niekedy...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1628
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- -Súmrak-
strašne komplikované.. a napr časť
-egoisticky sa snažím dôverovať-
také slovné spojenie použité v básni je mi trošku čudné
25. 8. 2008 22:14 - -Súmrak-
Ale mne osobne sa to páči.. -pripomína mi to texty jednej nemenovanej skupiny
25. 8. 2008 22:21 - DAN VAN MAR
krásne a koniec nenormálne dobrý 
25. 8. 2008 22:32 - Biela_ruža (napísal autor básne)
Dakujem Dani
tebe obzvlast
aj tebe Sumrak 
25. 8. 2008 22:35

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
