Basnicky.sk

Biela_ruža  Zobraziť/skryť lištu autora

Niekedy...

neznesiem bolesť ničenia
a rúhania sa
egoisticky sa snažím dôverovať

nemôžem
nedokážem

náleziská striebra ovládajú
stenu medzi nami
čo by len rakva mohla vzplanúť
a pocit úzkosti sa rozfúka
medzi listami
prenikáš do hlbín oceána

nenávidím
milujem

bodáš krásu cez slnko
ostnatou ružou
túžobne čakáš
ničím ja
moje a tvoje meno
v podsvetí
pod miliónmi schodmi
akoby provokuješ správaním

dorážam slzy napospas nechtov
zarytých do vlčej kože
Niekedy je toho priveľa...
Dátum vloženia 25. 8. 2008 22:06
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1628
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. -Súmrak-

    strašne komplikované.. a napr časť
    -egoisticky sa snažím dôverovať-
    také slovné spojenie použité v básni je mi trošku čudné

    25. 8. 2008 22:14
  2. -Súmrak-

    Ale mne osobne sa to páči.. -pripomína mi to texty jednej nemenovanej skupiny

    25. 8. 2008 22:21
  3. DAN VAN MAR

    krásne a koniec nenormálne dobrý

    25. 8. 2008 22:32
  4. Biela_ruža (napísal autor básne)

    Dakujem Dani tebe obzvlast aj tebe Sumrak

    25. 8. 2008 22:35