Basnicky.sk

II.
ČASŤ


Napäté ticho nerušene vibrovalo miestnosťou. Nerušene plávalo vôkol a pokojne sa zahniezďovalo niekde v oblasti obličiek miestnych ľudí. Prvý, kto ticho pretrhol bol Smrť:
„Čo to má byť?"
Cirkevní fanatici si vymenili prekvapené pohľady. Očividne nečakali, že nájdu pekelných jazdcov uprostred kartovej hry, s vychladeným pivom v paprčiach.
„Prišli sme zachrániť svet!" zrúkol jeden fanatik, menovite brat Teodor a aby dal svojim slovám patrične hrozivý ráz, párkrát zackvakal zubami.
„To budú nejakí pošahanci...," odgrgol si Hlad.
„To teda nie sme!" zrevali fanatici. „Sme z rádu VYPÍSANÉHO KRUCI FIXU!!!"
Smrť sa narovnal v celej svojej mohutnej výške.
„To je síce pekné," zahrmel, „ale my sme tu práve boli, takpovediac, uprostred dôležitého jednania. Nemôžete si sem len tak vtrhnúť, akoby nič! Ako ste nás vlastne našli?"
„Rozúštili sme astrologický hlavolam v Katolíckych novinách! Podľa neho sme určili vašu polohu!" zaškriekal brat Teodor. „A ty nemáš žiadne právo poučovať nás," namieril výstražne prst na Smrťáka.
Ten len pokrútil hlavou a potom sa slabo usmial.
„Ale no tak," nadhodil pohodovo. „Ani sami tomu neveríte."
„Čomu?" zneisteli fanatici.
„Skutočne si myslíte, že môžete poraziť štyroch jazdcov Apokalypsy?"
„A mne sa hneď zdali nejakí divní!" zvolal mafián Gerg, celý šťastný, že si dal dohromady všetky časti skladačky.
„To si píšte, že môžeme," nedali sa pámbíčkári. „Máme totiž účinnú zbraň!"
„Ale čo?" zvolal Mor pobavene a skrížil ruky na prsiach.
„Veru tak! Je to mimoriadne vzácna hrudka tvarohu."
Niekoľko zákazníkov krčmy vypuklo v úprimný smiech. Taký od srdca.
„Je posvätený samotným pápežom!" nevzdával sa brat Teodor, ale docielil len to, že vyvolal ďalšiu salvu smiechu. Ten zvuk sa mu vnáral do tela, ako žeravé klince a výrazne nabúraval jeho autoritu. A samozrejme aj autoritu jeho bratof v Kristu.
Vrhol preto na osadenstvo krčmy desivý pohľad spod naježeného obočia a vytiahol z vrecka posvätený tvaroh. Smiech ustal. Brat Teodor sa vrhol na jazdcov s rukou výhražne vystrčenou pred seba. Posvätený tvaroh nahnevane krčil obočie a bolo na ňom vidieť, že je skutočne bojovne naladený.
Jeho kolegovia sa k nemu veľmi rýchlo pridali a ako sa ukázalo: nerobili rozdiely medzi apokalypsákmi a obyčajnými zákazníkmi, ktorí sa previnili snáď len tým, že sa rozhodli potúžiť pivom.
Nastalo tam hotové božie dopustenie.
Zápas však nebol dlhý.
Zopár fanatikov práve opúšťalo krčmu priamo cez komín. Starý Ufil si spomenul na svoje vojenské časy a pekne po generálsky zvyšných nepriateľov spacifikoval. Ani ostatní sa pravdaže nedali zahanbiť: nepriateľov zviazali, do rypákov im strčili citróny a šmarili ich do kúta. Vlastne, jediní, ktorí sa nečinili boli jazdci Apokalypsy.
„Tak počujte," zvrieskol brat Teodor, keď sa mu po mnohých útrapách podarilo vypľúť citrón. „Snáď by sme sa mohli nejako dohodnúť!"
„Zamieta sa," povedal Hlad, ako v súdnej sieni. „Jednu šancu sme vám už dali."
„Nám?"
„Ľudstvu."
„A ak to dopadlo?" spýtal sa Teodor, hoci si nebol istý tým, či to chce skutočne vedieť.
„Prehrali ste," povedal Smrť takmer natešene a ukázal na Tomáša, ktorý sa krčil pod stolom a triasol sa. „Podvádzal!" prehodil Smrť stručne.
„Podľa mňa to nebolo tak jednoznačné," prepchala sa do konverzácie Táňa. Gerg na ňu síce výhražne sykol, ale ona usúdila, že ak niekedy mal prísť pravý čas vzoprieť sa diktátorskému manželovi, tak to bolo práve dnes.
Na prahu Apokalypsy.
Jazdci sa na ňu nevraživo zadívali a bolo na nich vidieť, že v sebe potláčajú obrovskú chuť rozotrieť jej mozog po stene.
„Zdalo sa mi, že tuto pán... Smrť... použil počas hry nekalú mágiu."
„Ale prosím vás!" hodil rukou Smrť, ale bolo na ňom vidieť, že je poriadne rozladený. Vždy ho hnevalo, ak niečo nešlo podľa vopred nalajnovaných plánov.
„A všetci vieme," pokračovala Táňa, „že Tomáš je obyčajný úbožiak."
Tomáš pod stolom horlivo prikývol.
„Nikdy by sa neodvážil nikoho podviesť," dodala Táňa.
„Všetko musí byť raz po prvýkrát," prehodila Vojna s chabým úsmevom.
„Nemáte žiadne dôkazy o mojej vine," povedal Smrť a mykal hlavou sem a tam, ako sfetovaný, homosexuálny holub.
„Prepáčte, ale to si nemyslím," povedal krčmár spoza pultu. Všetci sa naňho zadívali. Usmial sa, utrel si spotené čelo a zohol sa pod pult. Vytiahol odtiaľ naleštené DVD-čko.
„To je záznam z bezpečnostnej kamery," zaceril sa.
„Vy tu máte kamery?" zneistel Smrť.
„Samozrejme," prikývol starý Ufil. „Šak sme v tej onej... Únii."
„A dofrasa," zhrnul to Hlad. „Sme v riti."
„Drž hubu," zasyčala naňho Vojna. „Lebo všetko pokazíš."
„Čo sa tu už dá pokaziť?" nechápal Hlad. „Pozrú si ten posratý záznam a uvidia, ako sme v tých kartách ojebali celú krčmu!"
Zvyšní jazdci sa naňho zadívali pohľadom, ktorý hovoril jasne:
„TY PAZMRD!"
Hladovi došlo, že to trochu prepískol a tak sa nesmelo opýtal:
„Povedal som snáď niečo, čo som nemal?"
„Kdeže," usmial sa krčmár. „Veľmi ste nám pomohli."
A potom DVD obrátil, aby všetci videli nápis čiernou fixkou:
NIRVANA - KONCERT - LIVE
Jazdci opäť obšťastnili Hlad pohľadom, ktorý bol tentoraz zhovorčivejší a hovoril:
„TY SVINSKÝ PAZMRD!"
„Myslím," usmiala sa Táňa, „že Apokalypsu budete musieť odložiť."
„Vy myslíte?" vyprskol Smrť podráždene.
„Tak dosť, zmrd!" zreval Gerg, ktorý sa doteraz zbabelo krčil v pozadí. „Na moju manželku si hubu otvárať nebudeš" Toto je jasné..."
Smrť mávol rukou a Gergova hlava sa oddelila od tela, ako strúhanka od vyprážaného syra.
Krčmár pri pohľade na mŕtvolu onemel.
Aj Táňa onemela. Premohla ju totiž šialená radosť a tú ešte nedokázala celkom vstrebať. Keď sa jej to napokon podarilo, hneď sa jej myseľ znova zakalila pri pomyslení na to, že Apokalypse zrejme tak-či tak nezabránia.
„Vôbec nezáleží na takom malom detaile, či som podvádzal, alebo nie," povedal medovým hláskom Smrť. „Budúcnosť je nemenná! Apokalypsa nastane! Aj kedy som mal kvôli tomu položiť život."
To bol intelektuálne dosť náročný fórik a samotnej Táni došiel až po niekoľkých sekundách.
„Och, aha," zasmiala sa. „Život," povedala. „To je veľmi múdre."
„Ďakujem," odbil ju Smrť. Potom sa obrátil ku svojim kolegom.
„Myslím, že nastal čas, začať naše smrtiace ťaženie!"
Ostatní jazdci zbožne prikývli.
„Ale no tak!" zreval brat Teodor. „Čo vám vôbec dáva právo, takto s nami zaobchádzať?!"
„Nič," povedal Smrť a to Teodora nadobro zdrvilo. „Nezabránite tomu," dodal Smrť. „Nepomôže vám ani lietajúci dalajláma, pretože my..."
Smrť v tej chvíli prerušil svoj duchaplný preslov, pretože cez okno vletel do krčmy lietajúci dalajláma.
„Prišiel som vám pomôcť," povedal a strihol pohľadom po jazdcoch.
„A kurva," vytisol Smrť konsternovane.


***

Dalajláma sa očividne na túto akciu dôkladne pripravil.
Bol oblečený do úzkych teplákov, cez ktoré mal navlečené spodky so vzorom zmyselných brušných tanečníc. Okrem toho mal na sebe biele tričko s veľkým čiernym „D" uprostred a na chrbte mu povievala zicherkami pripevnená záclona, teda plášť.
„D?" podivil sa Hlad. „To ako: Do piče?"
„Nie tak celkom," odtušil dalajláma pokojne. Zložil si okuliare a výhražne ich šmaril o podlahu, dúfajúc v zmätenie súpera.
„Pôsobivé," okomentoval to Mor.
„Ale nás," dodala Vojna.
„Nikdy," chytil sa slova Hlad.
„Nezastavíte," dokončil konečne Smrť.
„O stovku, že vám nakope riť!" zreval Tomáš spod stola. Nečakaný príchod tohto hrdinu ho celkom pozitívne naladil.
„Počúvajte," povedal Smrť a do jeho hlasu sa po špičkách začala vkrádať únava. „Ako to mám natĺcť do vašich makovíc? Nás nemôžete zastaviť! Nikdy!"
„Prečo by sme nemohli?" zakotkodákal dalajláma.
„Pretože tým by ste sa sprotivili Božiemu plánu."
„Myslela som si, že toto je Sejtnov projekt," poznamenala Táňa.
„Tak ste si mysleli zle," zasyčala Vojna.
„A keby sme vás zabili?" nevzdával sa krčmár.
„Tak potom by sa tá Apokalypsa mohla TEORETICKY odložiť," povedal Hlad. „Ale nás nezabijete. Nie sme živé bytosti."
Dalajláma si len znechutne odfrkol, čím dal jasne najavo, že s týmto názorom nesúhlasí.
„Pochopili ste?" spýtal sa Smrť a pokúsil sa usmiať, ale zabránila mu v tom dalajlámova päsť, ťažká ako liatina, ktorá mu dopadla na tvár. A tú tvorila len lebka, takže sa nemožno čudovať, že chudáčisko Smrťák prišiel o celú polovicu ksichtu.
„Ty hajzel," zaryčali jeho ústa odniekiaľ z rohu miestnosti, zatiaľ čo jeho telo sa nečujne rozpadalo na prach a začalo miznúť v stratosfére. „Za toto mi zaplatíš!"
To už však dalajláma upriamil svoju pozornosť na Hlad. Jedným efektným kopom mu rozmašíroval všetky zásoby jedla a tým ho zahnal do úzkych. Jazdec si stisol nos, zamával vo vzduchu rukou a nasledoval Smrťáka.
Vojna sa nedala len tak ľahko. Metala po úbohom dalajlámovi blesky a ten iba poskakoval, ako retardovaný žabiak v obave aby mu blesky nezoškvarili obočie. Napokon k Vojne napriamil ruku v kúzelníckej pozícii a z prsta mu vyšľahol prúd studenej vody.
„Dofrasa!" zakliala Vojna, predtým než stihla kompletne vychladnúť.
A zmiznúť.
„Dobré," zhodnotil to posledný jazdec. „Fakt dobré."
Dalajláma sa naňho bojovne zadíval, ale Mor ho zarazil.
„Nechcem s vami bojovať."
„Nie?" dalajlámov hlas znel takmer sklamane.
„Nie. Vlastne som rád, že sa tá Apokalypsa odložila."
„Tak to sme dvaja," povzdychol si dalajláma.
„Traja," dodala Táňa.
„Štyria," pridal sa Tomáš.
„Piati," pípol krčmár.
Potom si slovo vzali všetci zostávajúci obyvatelia krčmy, takže konečne číslo sa zastavilo tesne pred stovkou.
„Tak si to užite," povedal Mor a odšuchtal sa ku svojej zaparkovanej kosačke. Vonku naňho už čakali zvyšní jazdci.
„No, to ti ale trvalo!" zavrčala Vojna. Mor mykol plecom a usmial sa.
„Ideme na to?" spýtal sa.
„Samozrejme, Mor. Samozrejme," zachechtal sa Smrť.
Štyria jazdci Apokalypsy potom vyskočili na svoje kosačky a vydali sa v ústrety zapadajúcemu slnku, splniť svoje poslanie.

***

„Ďakujeme za pomoc," povedala Táňa. Dalajláma hodil rukou.
„Ale to nič nebolo," prehodil skromne.
„Vrátia sa," podotkol Tomáš. „Tak ľahko sa nevzdajú."
„To iste," súhlasil dalajláma. „A ak sa vrátia...," dramaticky sa odmlčal. „Budeme tu," dodal mrazivo.
Rozhostilo sa ticho a potom nejaká láskavá duša dvakrát zatlieskala.
„Teraz sa musím vrátiť do Tibetu," povedal dalajláma. „Ale ak ma budete potrebovať, zavolajte!"
„Ako máme zavolať?" zaujímal sa Tomáš. Ako veľký komiksový fanúšik už očakával, že dalajlámu budú privolávať nejakou ultra kúl svetelnou signalizáciou. Duchovný vodca si však len povzdychol, hodil im svoju vizitku a nerušene vyletel cez rozbité okno.
A v plnej krčme sa rozhostilo ticho.