Basnicky.sk

Leží a nedýcha...
každý si pomaly na to privyká,
že viacej už s nami nebude.
V diaľke mu mávajú biele labute a volajú:
Tak zbohom biedny človeče,
slnko ťa na prach prepeče
a zem Ťa prijme svojou láskou hravou,
tak ako matka, keď si bol, bola malou
a bezmocnou sťa pierko v povetrí,
ktoré i ku Vám priletí
pošepnúť zvesť o tom,
ako život rýchlo pominie sa.
Iba zlým ľuďom srdce plesá,
že zlo raz zvíťazilo nad dobrom.....
No i Ty zlo raz splynieš s popolom
a náhle riekneš :
Život však naďalej ostáva.