Basnicky.sk

Pre kvapku slzyčky

Morský nádych či vlny mora
čo moju večnú dušu zdobia
pieseň lístia či šelest stromov
v skvelom spánku počúvam
radosť živých bolí v srdci
a dni mŕtvych nepoznám
čokoľvek som skúsil
márnosťou to nazývam
pre bolesť duše snívam ďalej
a svoj život ešte stále mám
kde už kráčam sám netuším
no predsa verím že sa ešte dobre mám
skorá zima i v mojom srdci
a toho kvetu viacej niet
po láske som túžil stále
no nie je to lízať med
počúvam tú melódiu
čo už dávno dobre znám
opeť skúmam vlastné srdce
ktoré teraz nepoznám
iba tichý hlas mi zneje
čo hovorí mi rád ťa mám
nepozerám viac do neba
iba hľadím do prázdna
kde som pred tým stál
vidím starý čierny klavír
a tie noty čo tam mám
pieseň srdca čo zneje vo mne
nádych plní samoty
opäť strácam vlastný pohľad
a prichádzajú driemoty
ešte píšem jedno slovo
a za vetou bodku dám
čo som žil viac nežijem
no predsa vnímam že som sám.