V úkryte zo stien smútku,
zatváraš sa.
Schúlená do klbka,
sama.
Plačeš nad svojím životom,
nad týmto škaredým dňom.
Je ti jedno, čo bude potom,
bytie za ostnatým... plotom.
Smútok ti zo síl odoberá,
nevládzeš sa brániť zlu.
A oddávaš sa mu celá,
nechávaš ho prúdiť dnu.
Nikdy si bolesť cítiť nemusela,
no niekto bol dnes proti.
Nie je to to, čo si tak chcela,
zradca ťa do priepasti sotil.
Čierne slzy,
škrekot vrán,
zvú sa v duši,
zo všetkých strán.
Kúpeľ v krvi,
z čerstvých rán,
tíško trpí,
(ne)posledná, tam,
kde každý sám,
končí svoju púť...
...keď objíme ho smrť...
Dátum vloženia 19. 8. 2008 23:38nickmyname49
(Ne)Posledná
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2101
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- predpolnocna a.
ok..fajn k mojej fat.nalade ..len bez posl. vety ..no
20. 8. 2008 00:21 - carculca
smutne pekne...
18. 5. 2009 18:43 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Tak toto je jedna z tých celkom dosť starých už... ten čas ale plynie...
Prepáč Kris, že som bol nevšímavý a ďakujem vám obom
18. 5. 2009 18:45 - Jano1351
no, tu pekne vidieť ako pokročila tvoja tvorba smerom dopredu, aspoň podľa mňa, pekná je, také podobné som písal aj ja, kedysi
18. 5. 2009 19:38 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Díky, Janči, pravdu vravíš
18. 5. 2009 19:48