Basnicky.sk

Už do dverí vchádza
a už je tu,
tvár sa mi červená,
lapám po dychu.

Je to tak krásne,
ako jeho hlas znie,
a ešte krajšie je,
ked sa usmeje.

Osud sa so mnou škaredo hrá,
prečo to tak musí byť,
ked nájdem úžasného človeka,
s ktorým však nemôžem byť.

No možno sa to zmení,
ani neviem ako,
ked ma raz prekvapí
a povie mi zlato...

...chcem byť len s tebou,
budeme šťastní,
obklopím, ťa nehou,
zabudni už na sny,

toto je skutočnosť
a nie sen,
sny sú už minulosť,
tak mi to ver.