Basnicky.sk

Keď noc unavená padá dole,
vtedy keď už svoju ohnivú farbu stratilo večerné zore,
čakám na TEBA,
a svet spolu s nebom je živý,
spýtam sa ťa, zlatko vieš čo to znamená kráčať iba za seba ? ,
aj keď som do cieľa nikdy nedošiel prvý.
Predstav si jednu vec, že nebo môže byť aj miestom tu na Zemi,
môže byť názor v tvojich očiach taký neoblomný,
až tá noc spadne k našim nohám,
v tej noci je svet tak neskrotný, že ani neviem či do rána prežijem iba hádam,
so zvukom šantiacich detí ktoré ešte nešli spať,
keď kráčaš do izby a v jednom momente zastaneš a ostaneš v rohu stáť,
strhneš zo mňa slnečným svitom utkané šaty,
keď kráčaš do izby a tvár si skrývaš medzi novinami,
otáčaš stránky a začíname sa pýtať či je to možné byť iba JA a TY,
a pomali otáčame sa s hviezdami nad nami,
ó, zlatko vieš čo to znamená,
že nebo môže byť ostrovom nežnosti tu na Zemi ? ,
nechaj tú myšlienku plynúť, však láska príde aj tak prvá,
urobíme si spolu nebo miestom tu dole, preto prosím uver mi,
keď sa cítiš osamotená a počuješ zvuk polnočných zvonov,
dosiahnem závojom tmy na teba aj keď sa v oceáne stratených kúpeš,
ten zvuk ťa prinesie k tým miestam ktoré voláš domov,
v tom šumení vĺn spáchaš jednu milosrdnú lúpež,
a to takú že mi pokoj z ľúbostného pocitu keď som stratený v oceáne s tebou,
v tej samote počujem tvoj hlas a nesie ma,
v tomto svete začíname rozumieť zázraku žitia a nebojíme sa plytkých hrobov,
a ty v tom porozumení iba šepneš: „ Zlatko, bála som sa pred tým, ale teraz sa už necítim sama.“ ,
vravíš, že sa nebojíš, už vôbec ,
a ja to pokladám za tú najsprávnejšiu vec,
to, že si nadobudla ten pocit ó zlatko vieš čo to znamená ? ,
ten pocit s myšlienkou, že nebo môže byť priestorom pre nás tu na Zemi,
to všetko mení to čo bolo do teraz a situácia je zmenená,
blankytnosť toho pocitu aj farba oblohy nás nesú na tónoch tam kde sme iba my,
to všetko spôsobí, že moja duša je tak zvláštne uletene divá,
až túži vyletieť kdesi k tým hviezdam a dostať od nich bozk,
avšak pusa od nich nie je smrteľná bozk od upíra,
no strach na to pomyslieť preto už musím povedať dosť,
lebo bozk je iba okamžik vo vesmíre,
ale keď stratíš ten bozk je to opustené miesto a cítiš sa ako vo víre,
lebo ten bozk obrátil môj svet na ruby,
a nikto ťa nemôže nahradiť ani ohnivo červený rubín,
preto ráno ti darujem cmuk na rozlúčku,
lebo ten upír hodil mi okolo krku slučku,
vieme, že nikdy nepochopíme prečo,
či to bolo preto čo padlo medzi rečou,
ja však aj cez tú slučku budem dýchať stále,
aj keď ma bude škrtiť a už budem mať na mále,
láska ty nedovolíš aby som vydýchol,
láska ty chceš aby som v tom oceáne stratených plával spolu s ňou . . .