Čas spomienok vo mne náhle vypršal
niečo z nás vzal
dlho sa v nás smútok ukryval
a vrýval sa hlbšie než som vôbec chcela
spálil všetko živé vo mne
chcene i nechcene
padám
vyziekam sa ,
prebolieva
čosi v tichu sviečky
chcem zachytiť tie plamienky
pršia v mojom srdci korálky
unikám od svetla
unikám zo sveta
cestu mi presvetľuje tajomná hviezda
ona jediná
pozná moje trápenia
je chladná
no žiari jasne
pláva si oblohe
stráži moje svedomie
bez náznáku citu
a predsa je tu
moja sprievodkiňa noci
už je polnoci
aj tu ležim so stratenými snami na vankúši
s otázkami
nemými vyčitkami
prečo ma zrada milovaného čoveka tak bolí
plynú dni
nocí
hviezda noc ma zas prevádza
prečo som musela stratiť cloveka ,
ktorého som mala tak rada
spánok sa ku mne pomaly v vkráda
jemný vánok mi uspavanku spieva
sen ku mne prichádza
o hviezde chladnej
čo mi prinútila isť svetom ďalej ...
Dátum vloženia 11. 10. 2005 17:06janka
Sprevodkyňa noci (1)***
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1698
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Ronaldinho
páči sa mi táto báseň...
11. 10. 2005 21:45 - Ronaldinho
veď janka píše len skvelé veci, hoci sú smutné... však...?
11. 10. 2005 21:47