Basnicky.sk

PRVÁ ČASŤ HUSTO STRHUJÚCEJ HEROIC-SWORD AND SORCERY-DARK-HORROR
FANTASY TRILÓGIE

KĽUČKA OSUDU

ČASŤ PRVÁ



PROLÓG


Udatný elf Goliand práve zvolal všetkých svojich kolegov do malej krčmy PRI PLESNIVOM ORKOVI, aby ich oboznámil so svojím geniálnym plánom. V skutočnosti bol ten plán geniálny asi ako nápad vrznúť si uprostred najhoršej búrky pod osamelým stromom. To však Goliand vo svojej typicky elfskej zaslepenosti nevidel a ani to nevedel, keďže to nevidel. Rozumieme si.
Posadil sa za stôl a zrakom zmeral všetkých prítomných. Trpaslík Hugward sa neprítomne špáral v nose a barbar Agapop robil to, čo mu išlo najlepšie, čiže tupo čumel pred seba s výrazom plachej antilopskej štetky. Vo vzduchu sa vznášala lahodná aróma tvorená z piva, moču a akéhosi neidentifikovateľného zápachu, zrejme zhnitých krčmárových bradaviek. Goliand si odkašľal a pocítil na jazyku kyslastú pachuť žalúdočných štiav. Ten smrad bol neznesiteľný.

„Priatelia," zvolal slávnostne, „som skutočne rád, že ste prijali moje pozvanie!"
Zo zadných stolov sa ozval nahnevaný krik, ktorý by sa dal dešifrovať, ako „Drž už kurva tú hubu!," ale Goliand si to nevšímal.
„Zrejme si kladiete otázku," pokračoval, „prečo som vás sem všetkých zvolal."
Trpaslík a barbar mlčali. Hugward usúdil, že Goliand ešte neskončil a tak by bolo nedôstojné ho prerušovať a Agapop si pre zmenu nemyslel nič a následkom toho bol ticho.
„Je to preto," usmial sa elf, „že potrebujem družinu."
„Na čo?" spýtal sa rozumne trpaslík.
„Po prvé preto, lebo družina je potrebná na získanie jedného starobylého magického artefaktu, ktorý musíme... prirodzene získať," vychrlil Goliand a utrel si čelo.
„A po druhé?" spýtal sa Hugward obozretne.
„Po druhé preto, lebo fantasy družina je POVINNÁ vo všetkých fantasy príbehoch."
„Skutočne?"
„Hej. Každý už nejakú mal. Aj ten týpek z nory. Aj ten impotentný zaklínač. A každý z nich tiež podnikol nejakú nebezpečnú výpravu. Za magickým artefaktom, prirodzene. Tak som si povedal: Bol by v tom Tolkien, keby som sa nevydal na cestu aj ja!"
„A tvoja družina," doložil Hugward pokojne. V duchu bol však rozdrásaný radosťou zo svojej geniálnej intuície.
„Presne tak," potvrdil elf.
„A čo je to za artefakt?" odpľul si trpaslík, čím spôsobil, že mladá hostinského dcéra, čo roznášala pivo sa pošmykla a schytala to kusom skla priamo do ksichtu. Smola.
„Kľučka osudu," povedal Goliand, nevšímajúc si zdesené výkriky, ako: „Prineste jej niekto ľad!"
„Čo?" spýtal sa po prvýkrát Agapop.
„Kľučka osudu," zopakoval Goliand.
„Kľučka osudu?" nechápal Hugward.
„Tak, tak."
„Kľučka osudu?" opatrne vyslovil Agapop.
„Áno," prisvedčil Goliand. „Ten artefakt sa NAOZAJ volá Kľučka osudu."
„No teda," kývol uznanlivo Hugward. „A čo to vlastne je?"
Goliand sa naňho temne zahľadel.
„Kľučka osudu," povedal mrazivo. Trpaslík a barbar sa roztriasli. Na moment sa im dokonca zazdalo, že sa krčmou ozýva akýsi tajomný hlas, ale to bol iba práve privolaný farár, ktorý dával hostinského dcére posledné pomazanie.
„Je to mimoriadne nebezpečný magický inštrument," pokračoval Goliand. „Prečítal som o ňom množstvo kníh a myslím, že by stálo za to získať ho. Ak by však padol do nepovolaných rúk, môže zničiť svet. A on to urobí, to mi verte."
„Si si istý?" zasmečoval trpaslík.
„Nie. Ale tak to obvykle chodí."
Na chvíľu sa odmlčali.
„Tak?" nadhodil Goliand. „Pôjdete so mnou?"
„Dobrodružstvu nikdy nepoviem nie!" vyhlásil Hugward odvážne a práve tak to myslel. „Moja sekera je ti k dispozícii!"
To už myslel viac-menej obrazne. Ktokoľvek, kto sa opovážil siahnuť na Hugwardovu sekeru zaplatil za to životom. Hugward nezvykol robiť rozdiely. Ani medzi svojimi rodinnými príslušníkmi.
„Vďaka. A čo ty, Agapop?"
„Hmmmmmmm....," zatiahol barbar a poškrabal sa za uchom. Nevedel, čo by mal asi tak povedať a tak len kývol svojou tupol testosterónovou hlavu a skrz zuby precedil:
„Okej."
Tak vznikla družina Kľučky osudu.
A ani to nebolelo.


1

„Čo konkrétne tá Kľučka vlastne dokáže?" spýtal sa trpaslík. Družina sa brodila hustým lesom a očakávala nebezpečenstvo, ako to už družiny robievajú.
„Dokáže...," začal Goliand, ale vzápätí sa zarazil. „Vieš, že ani neviem?" povedal s chabým úsmevom. „Ale rozhodne to nebude nič dobré," dodal rýchlo.
„Hmmmm," zadunel Agapop, ktorému došlo, že by mal nejako inteligentne zareagovať.
„No, a kde ju nájdeme?" spýtal sa Hugward a zovrel porisko svojej sekery.
„Je to Kľučka," dumal Goliand. „To znamená, že asi na dverách."
„To hej, ale na ktorých?"
„To je otázka!"
„Aká otázka?"
„Záhadná!"
„Aha. A ktorým smerom vlastne pôjdeme?"
„Rovno za nosom."
Trpaslík sa otočil k Agapopovi.
„Agapop," oslovil ho, „čo si o tom myslíš?"
Agapop sa na dve sekundy zamyslel, čo bola jediná duševná činnosť, ktorej bol schopný a dĺžkou ktorej prekonal svoj minuloročný sekundový rekord.
„No," povedal a pokladal rozhovor sa skončený. Trpaslík si sťažka vzdychol a v duchu už zaľutoval, že sa na tento riskantný podnik niekedy dával. Ale česť je česť, hájil sa v duchu.
Pokračovali v ceste. Počas svojej cesty lesom nestretli živú, ani mŕtvu, ani nemŕtvu dušu. Hogward stále šomral nadávky, Agapop si ticho pohvizdoval nesmrteľnú baladu „Into My Arms," a práve svojim súputníkom dokonalou imitáciou Nicka Cavea oznamoval: „Aj dont bilív vén en entvečn íst gád... Aj nou dalin of ted jú dú... Bat if áj did áj wud nílin daun fo éskin..."
Golianda to strašne sralo, ale dokázal sa ovládnuť a ostať vo vymedzenom ihrisku svojho zarytého mlčania.
Čoskoro však mali naraziť na prvého protivníka.
Boli už na samom okraji lesa, keď spoza kmeňa vyskočila obrovská zmutovaná korytnačka s katanou tak nabrúsenou, že by aj maestro Hattori Hanzo zbledol od závisti. Goliand prekvapene ustúpil o krok späť. Hugward zovrel sekeru. Bol pripravený si to ihneď rozdať. Čo sa týka boja, prirodzene. Agapop vytiahol spoza opaska dlhý zubatý meč, ktorým sa na východe hovorilo „vyvrhováky mafiánov."
Korytnačka zaškrečala a mávla katanou vo vzduchu. Goliand sa na moment zľakol, že sa ten vzduch pretrhol.
Trpaslík bojovne zavyl, až mu spomedzi zubov vyleteli zvyšky včerajšieho obeda (kukuričné placky omastené bizóním výtokom) a vrhol sa na obludu. Prudko ju sekol do miesta, ktoré nebolo tak veľmi chránené pancierom. Vytryskla sivá tekutina.
„Čo keby ste mi helfli?" zakričal Hugward cez plece. Agapop sa nedal dvakrát prosiť. Rozbehol sa, vyskočil na trpaslíka a napokon vyletel až na úroveň korytnačkynej tlamy. Sekol a zelená hlava sa porúčala na zem, priamo pri Goliandove nohy.
„Uf," okomentoval to trpaslík a napravil si helmu.
„Hm," dodal Agapop a zasunul meč späť za opasok a opäť si začal nôtiť. „Lív ju es jú ár... di felt di het d dajrekč jú... darekč jú into máj áms..."
„Čo to bolo?" zmohol sa na rozumnú otázku Goliand.
(Into máj áms... ou lón.... Into máj áms...)
„Korytnačí Krysokrt," odvetil Hugward a utrel si zakrvavenú sekeru do Agapopovho plášťa. Barbar si prestal pospevovať, ale inak sa nezdalo, že by si to všimol.
„O takom stvorení som nikdy nepočul," poznamenal Goliand.
„Nečudujem sa," pokýval hlavou trpaslík. „O podobných kreatúrach vedia skutočne len vyvolení."
„Čo si tým chcel ako povedať?" zaškrípal Goliand zubami.
„Nič. Len to, že sa tomu nečudujem," odpľul si a zahľadel sa na elfa. „Mohol si nám trochu pomôcť."
„Ja?" prekvapil sa Goliand. „Ja som predsa nemohol."
„Prečo?"
„Hlava družiny nemôže otrčiť kopytá, ako prvá. To dá rozum."
„Avrrrr," zavrčal nespokojne trpaslík, ale inak to nekomentoval.
„Myslím, že by sme mali pokračovať ďalej," povedal Goliand.
„Hmmmm," súhlasil Agapop a v prázdnych očiach mu zaiskrili plamienky.
„Fajn," precedil trpaslík. „Ale dúfam, že v ďalšom boji aj ty trochu priložíš ruku k dielu."
„Ako vieš, že budú ďalšie boje?" zaujímal sa Goliand.
„Sme predsa vo fantasy," povedal trpaslík a zaškeril sa.

2

Už sa začalo pomaly stmievať, keď družina dorazila na Ariethesrekljfkský Kopec. O jeho existencii samozrejme mali určité povedomie, ale ich znalosti siahali iba po slovo „kopec." Inteligentnejší ľudia z ich mesta si dokázali k tomuto slovu priradiť aj vhodné adjektívum, čo obvykle bolo „ariethesrekljfkský." Naša družina nepatrila k jasnozrivému intelektuálnemu výkvetu a tak všetci svorne zostali pri tom „kopci."
A aj na kopci.
Prekvapene sa obzerali okolo seba a buľvami skúmali rôzne malé čierne čiastočky, ktoré sa tu vznášali vo vzduchu. Od zeme k nebu. Pripomínali trochu popol, až na to, že to popol NEBOL. Ale inak to bolo to isté. Až na to, že to nebolo to isté.
„Tu sa utáboríme," oznámil Goliand. Trpaslík a barbar sa znepokojene obzerali okolo.
„No neviem," vyjadril svoje pochybnosti Hugward. „Nevyzerá to tu príliš bezpečne."
„Ale prosím ťa," hodil rukou Goliand.
„Tie čierne čiastočky, čo tu okolo nás lietajú sa mi ani trochu, ale ani trochu nepáčia," pokračoval Hugward, ale to že by mal strach by nepriznal ani keby ho znásilňovala trpasličia mužatka za pomoci slonieho chobota.
„Je to len popol," snažil sa ho upokojiť Goliand.
„A kde je potom oheň?"
„Asi už zhasol."
„Hlúposť," zamrmlal trpaslík viac-menej pre seba a po chvíli pokračoval: „Hlúposť, hlúposť, hlúposť..."
A tak ďalej.
„Šli sme celý deň," povedal Goliand. „Spánok potrebujeme."
„To hej," rezignoval Hugward a sadol si do trávy. Agapop to zopakoval a povedal:
„Zlé miesto."
Trpaslík si ho premeral pohľadom, ktorý hovoril: „Nejako si sa nám rozkecal!"
„Pchá!" hodil rukou Goliand. „Vôbec sa nemáme čoho báť!"
Agapop mykol plecami a zvalil sa do trávy. V momente zaspal a jeho odfukovanie sa nieslo po celej zemi. A niekto ho začul. Družina to síce nevedela, ale PRÁVE vďaka tomu odfukovaniu, ktoré vzdialene pripomínalo jelenie párenie, si skupina poľovníkov pomyslela, že nočná poľovačka by bola celkom fajn nápad. Pri lesnej ceste ich zožrali vlci.
Tak to chodí.
Goliand si vyleštil svoj strieborný luk a potom sa tiež zvalil na trávu. Provizórna posteľ. Hugward už spal. Nechal viečka klesnúť.
Spia.
Spia.
Spia.
Dve hodiny.
Spia.
Ešte furt spia.
Tri hodiny.
Spi-
Golianda prebudil poriadny kopanec medzi oči. Zaškriekal, ako panna znásilnená potkanom a urobil ladný kotrmelec.
„Čo to má byť?" zavyl a vyskočil na nohy. Hugwarda a Agapopa ten rev zrejme zobudil, pretože Goliand ešte ani nestihol položiť vo svojej otázke otáznik a obaja už stáli pri ňom, odhodlaní brániť ho. Alebo aspoň seba.
Trojica hrdinov hľadela na dvojicu starých mužov v dlhých bielych plášťoch s kapucňami. Do tvári im nevideli a po pravde, boli aj celkom radi. Jeden zo starcov nemal viac než meter. Ten druhý zase pôsobil dojmom, že si práve odskočil zo štadiónu NBA, aspoň čo sa tej výšky týka.
„Vyrušili ste nás v spánku," povedal urazne Goliand.
„Uhm," prikývol dlháň. „Spali ste na našom pozemku."
„Čo?" skríkol Goliand. „Toto nie je váš pozemok!"
„To sa mýlite."
„Kto vlastne ste?"
„Patríme k rádu Bielych Druidov," povedal tentoraz ten krpáň.
„A sakra," zamrmlal Hugward. „To nevyzerá dobre."
„Prečo?" zaujimal sa Goliand.
„Zabitie Druida sa rovná smrti."
„Áno. Preňho."
„Nie. Pre nás."
Goliand zaškrípal zubami.
„Veď my sa ich nechystáme zabiť," povedal a ani sám tomu neveril.
Trpaslík sa uchechtol. Goliand sa nenávistne zahľadel na Druidov.
„Prečo vám máme veriť?" zasyčal.
„Máme na toto miesto papiere," riekol vysoký Druid.
„Tak mi ich ukážte!"
„Nie sme povinní niečo také robiť."
„Tak ako máme vedieť, že neklamete?"
„Druidi nikdy neklamú."
„A to vám máme veriť?"
„Nikdy neklameme," povedali Druidi naraz.
Goliand pokrútil hlavou.
„Chceli sme si len pospať," povedal.
„Vybrali ste si zlé miesto," odsekol vysoký Druid. „Táto parcela bola vybraná pre svoj jedinečný účel."
„Aký?" zaujímal sa trpaslík.
„Stretávajú sa tu mŕtve duše, choré para-vibrácie, odporné sily a nečisté zložky a vložky," zahrmel malý Druid. Agapop potiahol nosom a zacvakal zubami.
„Hm," povedal. „A čo?"
„Nechápete?" osopil sa na nich Druid. „Toto miesto je posvätné!"
„Ou," Goliand sa poškrabal na šiji. „Tak to sa ospravedlňujeme...," zamyslel sa. „Otče," dodal opatrne. Druidi vážne pokývali hlavami.
„Je tu však problém," povedali obaja naraz. „Tým, že ste sa dostali na toto územie, ste porušili naše zákony."
„Čo to znamená?"
„Že musíte zomrieť."
„Až po tebe Druid," vyštekol Hugward a zamával sekerou. Druidi k nim vystreli ruky v kúzelníckom postoji. Goliand bol rýchlejší. A tak, kým Druidi stihli otvoriť ústa, aby vyslovili smrteľné zaklínadlo, ktoré privodí Apokalypsu (prinajlepšom), padli spolu s dvoma šípmi zavŕtanými do čela. Agapop prekvapene vytreštil oči.
Hugwardovi poklesla sánka. Zadíval sa na Golianda. Stál presne tak, ako pred chvíľou.
„To... ty?" vypáčil zo seba trpaslík. Elf vážne prikývol.
„Ale kedy? Ako?" nechápal Hugward. „Nevšimol som si, že by si sa hýbal."
„Nehýbal som sa," povedal Goliand tajomne.
„Tak ako si mohol...?"
„Proste som mohol. Bez pohybu."
„Ako je to možné?"
„Premýšľaj o tom?" uškrnul s Goliand a opäť sa vrátil do svojej provizórnej postele.

3

Druhý deň svitol nový deň, čo sa dá pochopiť, keďže bol druhý deň a deň zvyčajne začína úsvitom.
Družina Kľučky osudu nezaháľala. Všetci boli v plnej práci. Hugward dával pozor, aby mu nepopraskali párky, Agapop veľmi dôkladne natieral chleba maslom a Goliand sa priam chirurgicky potil pri lúpaní vajec na tvrdo.
Stále boli na Ariethesrekljfkskom Kopci. Mŕtvoly Druidov dôkladne zakopali a Hugwarda to, celkom nečakane, rozveselilo. Ukázalo sa totiž, že malý Druid bol v skutočnosti jeho otec, ktorý pred dvadsiatimi rokmi zdrhol aj s peniazmi za kurvami.
Agapop prestal zápasiť s chlebom a usúdil, že táto činnosť je nad jeho sily a psychicky ho vyčerpáva. Vzal teda nový krajec, hrudku masla a všetko si to napchal do úst.
„Zbláznil si sa?" zhúkol trpaslík a výhražne mu zamával párkom pred nosom. Agapop pokrčil plecami a rytmicky prežúval.
Goliand si hodil do úst vajce a začal ho drviť zubami.
„Ako ďaleko vlastne pôjdeme?" spýtal sa trpaslík.
„Tak ďaleko, ako to situácia vyžiada."
„Čo ak tú Kľučku nenájdeme?"
„Ak existuje, tak ju nájdeme. Tým som si istý."
„A existuje?"
„Tým som si nie tak istý," priznal elf a odpľul si. Vajcia mali nejakú divnú chuť. Salmonela je na ceste, pomyslel si.
Odrazu sa z kríku vynoril tučný chlap s ružovými lícami. Trpaslík sa načahoval po sekeru, Goliand ho však zarazil.
„Bez násilia!" povedal melodicky a obrátil sa k mužovi. „Čo pre teba môžeme urobiť šľachetný človeče?"
„No," povedal chlap a vyliezol z kríku. „Na začiatok by ste si mohli kúpiť pár skvelých rolexiek!"
Vyhrnul si rukáv na prave ruke, na ktorej sa skvelo množstvo hodiniek.
„Hmmm," zamručal Agapop obdivne, ale to skôr iba preto, lebo sa mu zdalo, že sa to tak nejako patrí.
„Nemáme záujem," odbil ho Goliand chladne. Teraz by už Hugwarda v jeho tužbe za preliatím krvi, určite nezastavil. Obchodník potiahol nosom a odšuchtal sa späť do kríku. Goliand si hodil vajce do úst a začal ho drviť zubami.
„Ako ďaleko vlatne pôjdeme?" spýtal sa trpaslík. Goliand sa zháčil.
„Tak ďaleko, ako to situácia vyžiada," odpovedal.
„Čo ak tú Kľučku nenájdeme?"
„Nestalo sa toto už niekedy?"
Trpaslík sa poobzeral.
„Čo ako?"
„Toto!"
„Nemyslím si."
„Určite si sa ma to už spýtal."
„Čo ako?"
„Že čo sa stane ak tú Kľučku nenájdeme!"
„Aha," kývol Hugward hlavou. „A keď už o tom hovoríme: čo sa stane?"
Goliand vyskočil na rovné nohy.
„Tak moment!" zakrákal. „Niečo tu nehrá."
Rozbehol sa rovno pred seba. Po pár krokoch však narazil do neviditeľného silového poľa.
Agapop sa snažil dostať maslo na chlieb. Potom mykol plecami a strčil si krajec a hrudku masla do huby.
„Ako ďaleko vlastne pôjdeme?" spýtal sa znova trpaslík. Goliandovi vtedy zaplo.
„Dofrasa," vydýchol.
„Čo?" nechápal Hugward.
„Sme uväzenení!"
„Kde?"
„V časovej slučke."
„Hlúposť," mávol rukou trpaslík.
„Je to tak!" presviedčal ho Goliand. „Stále sa to predsa opakuje."
„Čo?"
„Tvoja otázka!"
„Aká otázka?"
„Že čo sa stane, ak tú Kľučku nenájdeme!"
„Aha. A keď už o tom hovoríme: čo sa stane?"
„Vidíš!" vykríkol Goliand. „Zase sa to stalo!"
„Čo ak-," trpaslík sa zarazil a vyskočil na rovné nohy. „Kurva, máš pravdu!" zvolal.
„Hm," okomentoval to Agapop a vložil si do úst čerstvo uvarené vajce. Aj so škrupinou.
„Zrejme na nás niekto uvalil kliatbu," dumal nahlas Goliand.
„Prečo si to myslíš?" spýtal sa Hugward.
„Dáva to zmysel. Niekto, koho sme nasrali nás uväznil do časovej slučky. Sme teda nútení vykonávať stále tie isté činnosti stále dokola."
„Možno to bol ten rolexkáč," tipol Hugward a pevne si stisol krk z ktorého sa opäť začala drať (proti jeho vôli, samozrejme) otázka, že ako ďaleko vlastne pôjdu?
„Nemyslím," povedal Goliand. „Nevyzeral, že sa vyzná v mágii. Zrejme v tom majú prsty tí Druidi. Tým, že sme ich zabili na tomto posvätnom mieste sa musela utvoriť nejaká astronomicko-časová paralela."
Goliand sa zahľadel na Agapopa, ktorý opäť začal nerovný súboj s chlebom a maslom.
„Šit," uľavil si Hugward. „Ako sa odtiaľto dostaneme?"
Goliond premýšľal celých desať minút.
„Mám to," povedal napokon.
„No?" spýtal sa Hugward dychtivo.
„Pôjdeme tak ďaleko, ako to situácia vyžiada," povedal Goliand a ihneď sa ospravedlňujúco usmial. Z kríku sa vystrčila tučná chlapská hlava. Trpaslík sa načahoval za sekerou, Goliand ho zarazil.
„Nechceme vaše rolexky!" zareval, keď sa spamätal.
Trpaslík sa otrasene zosypal na zem. Potom zdvihol oči.
„Ako ďaleko vlastne pôjdeme?"


KONIEC PRVEJ ČASTI