Basnicky.sk

7. Kapitola- „Vy máte šteniatko?“

„Dobré ráno, vstávajte vy leňošky. Veď nevstaneme do školy.“ Prehlásila Andy. „Pozrite, tu je nejaký odkaz.“ Povedala Pam. „Ahojte! Dnes sme vás vypýtali zo školy, aby ste sa mohli prísť pozrieť na stavbu vašej kaviarne. Asi tak okolo pol jedenástej po vás príde ujo Cook a odvezie vás na stavbu. Večer ste boli priveľmi unavené, tak sme sa zhodli, že by ste sa za dve hodiny nevyspali. Dnes ostávate doma, ale na balet pôjdete. Hlavne sa poriadne vyspite. S pozdravom, Teta Moonová.“ Prečítala Mady. „Koľko je vlastne hodín?“ Pýtala sa Ive. „ Pol desiatej! Už máme iba hodinu!“ Skríkla Andy. Dievčatá povyskakovali z postele a bežali sa umyť. Pam a Ive sa na chodbe zrazili. Popadali na zem ako zhnité hrušky, ale postavili sa a dobre že sa od smiechu nepováľali na zem. O desiatej už boli nachystané. Andy mala z domu rifle a biele tričko s indiánom, a vlasy mala vyčesané na dve vrkôčiky. Mady si tiež doniesla oblečenie z domu. Mala žltú sukňu a oranžové tričko s nápisom Hello Kitty plus dve copíky. Ive mala z domu rifle na traky a dúhové tričko čo bolo jej vlastná výroba, a vlasy mala spojené do chvostíka. Rei mala červené kraťasy a žlté tričko s oranžovým slniečkom a vlasy mala rozpustené, a Pam bola opäť najkrajšie oblečená. Mala biele šatky na ramienka, svetlomodré žabky a svetlomodré sponky. K tomu mala rozpustené vlasy so sponkami. Mady a Pam spravili malé žabky z lístkového cesta na raňajky. Medzi tým Ive a Rei spravili Ichigovi papanicu z granúl, ryže a kompótu. Andy robila stránku ich kaviarne, a vydarila sa jej. Dievčatá sa o chvíľu presunuli do jedálne. Žabky z džemom im veľmi chutili. Potom Ichiga zbalili do vaku a rozhodli sa, že to dnes svojim rodičom oznámia. „Pozrite sa! Stránka je už skoro hotová. Je to blog, www.P.R.I.M.A.blog.sk. Chcete mi povedať, že nie je pekný?“ Prehlásila Andy. „Aha! Už je pol jedenástej, už po nás o chvíľu príde Ivin ocko.“ Povedala Mady. „Už vidím auto!“ skríkla Ive. „Ale veď to nie je vaše auto“ Povedala Rei. „Ale tamto za nim je naše!“ Prehlásila Ive. „Rýchlo sa obúvajte.“ Povie Rei. „Hlavne nezabudnite Ichiga. Aby ste ho tu nenechali, a vezmite aj zopár granúl a misku na vodu.“ Povedala Andy. „Už je v predsieni, ale Mady prosím ťa, vráť sa ešte po misku.“ Pekne poprosila Pam. Keď sa pripravili, ujo Cook zatrúbil. Dievčatá si ponastupovali do auta a hurá na stavbu! „Ujo, a ako to vlastne vyzerá z kaviarňou? Ešte nie je hotová?“ Vypytuje sa Rei. „Vlastne, zložili sme sa s vašimi rodičmi a najali sme viac ako dvesto pracovníkov. Ani sa tomu nedá veriť ale asi tak na budúci pondelok ju môžeme otvoriť, ak nie skôr. Možno, ak dnes všetko pôjde podľa plánu, tak to otvoríme už v piatok.“ Vysvetlil ujo Cook. Kým im to všetko vysvetlil, už aj boli na stavbe. „Ahojte deti, ako ste sa vyspali?“ Spýtala sa teta Moonová. Dievčatá sa usmiali a naznačili, že sa tak dobre už dávno nevyspali. Keď sa Paminy rodičia postavili, aby privítali svoje dcéry, niečo vo vaku začalo štekať. „Čo to bolo?“ Spýtal sa Pamin ocko. „Mami vlastne, chceli sme vám to už dávnejšie povedať ale povieme vám to až teraz. My máme šteniatko.“ Povedala Mady. „VY MÁTE ŠTENIATKO?“ Skríkli ich rodičia. Reiny a Iviny a aj Andyny rodičia to počuli a pribehli k nim. „No tak, no ta už čo, ukážte nám ten váš zázrak.“ Povedal otecko. Pam si dala dole vak z pliec a rozzipsovala ho. Tam ležal malý Ichigo. Keď uvidel svetlo, hneď vyskočil. Madyn a Pamin ocko sa tváril nešťastne, keď im to oznámili, vtedy sa deti začali báť, že ho dajú preč. Ale keď vyskočil, Otecko aj mamka sa celý rozžiarili. „Deti, a viete, čo je to za pes?“ Povedal otecko. „To je pes, ktorého sme vám kúpili, ale utiekol nám.“ Povedala mamka. „ Keď ste nám povedali že máte psa tak sme si mysleli, že ste si našli iného, a čo ak by sme našli toho starého? Toho, čo sme vám my kúpili?“ Povedala mamka. „Ako to, ako viete, že je to ten pes, čo ste kúpili Pam a Mady?“ Spýtala sa Andy. „Lebo má obojok ružový a lebo ho máme sfoteného. A aký obojok má váš pes dievčatá?“ Spýtal sa ocinko. „Áno, máte pravdu, je ružový. Ale ako sa dostal do Šikmej uličky na Tulipánovej ulici?“ Pýta sa Pam. „ Tulipánová, presne tamtade sme išli domov z útulku, Matt, ty si ho tam asi nechal, keď si si viazal šnúrky.“ Povedala Pamina mamka. „To je ale zázrak, že neutiekol.“ Prehlásila Mady. „Dobre dobre, tak teda, ako sa volá?“ Spýtala sa mimina. „Ichigo.“ Skríkli naraz dievčatá. „To je teda pekné meno, ani mne by také nenapadlo, a ako vám také meno napadlo?“ Spýtala sa mamka. Dievčatá na seba pozreli a potom Pam povedala svoj názor. „Mami, vlastne, keď som ho našla, tak mi jednoducho pripomenul kamarátku z Japonska, Kanoko, ona mi povedala, že až nájdem nejakého psa, tak nech mu dám práve také meno. A ja som si na to spomenula hneď, ako som tohto psíka videla.“ Vysvetlila Pam. Mamka už skoro zabudla, že Pamella bola minulého roku v Japonsku prevziať si cenu za maľbu. Vyhrala prvé miesto. Prvý raz bola niekde bez rodiny a bez kamarátok. „A ako to vyzerá z našou kaviarňou?“ Spýtala sa neskôr Andrejka. „Vlastne, vyzerá to tak, že v pondelok otvoríme.“ Vysvetlil Pamin ocko. „Už sa na to nemôžem dočkať.“ Vyklopila Ive.