Basnicky.sk

5 Kapitola- Šteniatko

Ráno sa išlo do kostola. Po kostole sa dievčatá rozišli, aby sa išli domov naobedovať. Poobede Andy zavolala Ive, či idú k Rei. Ive Andy pripomenula, že poobede sa idú pozrieť na pozemok ešte raz. Pam a Mady sa medzi tým učili do baletnej školy. Na to mali vyhradenú vlastnú miestnosť. Zrazu zazvonil telefón, a preto dievčatá ako hurikán Angela zleteli dole schodmi, pri čom sa predbiehali, ktorá zodvihne slúchadlo. „Haló, tu Madyson Reedová. Koho si prosíte?“ „Ahoj Mady, tu je teta Cooková, dáš mi mamku?“ „Ó jasné!“ Potom Mady položila slúchadlo na stolík a zakričala: „Máámíí, vóóláá teta Cóókováá!“. Keď prišla Madyna mamka, dievčatá sa opäť pobrali do miestnosti, ktorá bola vyložená zrkadlami a pokračovali v precvičovaní baletných cvikov. Zrazu zazvonil ďalší telefón, tento patril ale Pam. „Haló. Tu Pamella Reedová. Kto volá?“ „Ahoj Pam, tu Andrea Cortezová. Dievčatá sú u nás. Nechceš prísť s Mady k nám?“ „Počkaj, spýtam sa ocka. O chvíľu ti zavolám.“ Potom Pam položila mobil naspäť do malého modrého vrecúška na jej nočnom stolíku. „Kto volal?“ Spýtala sa zvedavá Mady. „Andy volala. Či nemôžeme ísť k nej?“ Vysvetlila Pamella. „A je tam ešte niekto?“ Pýta sa Mady.
„Samozrejme, sú tam všetky. Mám sa spýtať, či tiež nemôžeme ísť k Andy. Kde je ocko?“ Spýtala sa Pamella. „Prečo sa nespýtaš mamky?“ Stále sa vypytuje Madyson. „Veď mamka telefonuje ty trdlo.“ Osopila sa Pam. Potom zavrela na Madyson dvere, a išla hľadať ocka. Mady opäť otvorila dvere a išla za Pam. Keď Pam našla ocka, sedel za stolom a niečo si kreslil. „Čo to kreslíš?“ Spýtala sa Pam. „Čo asi, kreslím návrh vašej kaviarne. Kde máš sestričku?“ „ČO? Návrh našej kaviarne? Ukáž ho!“ Prikázala svojmu ockovi Pamella. Ten návrh vyzeral lepšie, než ho nakreslila Pam. „Čo si to odo mňa chcela?“ Spýtal sa Pam jej ocko. „Ah áno. Či môžeme ísť k Andy.“ „Nie“ Odpovedal ocko. „Čo? Prečo nie? Veď sme poslušné.“ Presviedča Pamella. „Prepáč moja ale dnes ťa tu budem potrebovať a navyše dnes poobede sa ideme pozrieť na tú budovu nie?“ „Kde ideme poobede?“ Spýtala sa Mady ktorá sotva lapá po dychu. „Na tu budovu, kde bude stáť kaviareň.“ Opakuje sa ocko. „Dievčatá, dnes urobíme model tej vašej budovy a mamka pečie koláč. Ak chcete tak veľmi ísť k Andrejke tak sa spýtajte mamky.“ Povedal ich ocko ponorený do návrhov a nákresov. Dievčatá teda išli za mamkou. „Mami? Môžeme ísť k Andy Cortezovej?“ Pýta sa Mady. „A ocko vám čo na to povedal?“ Vyzvedá prefíkaná mamka. „No nie že by nám to nedovolil ale povedal, že sa máme spýtať teba.“ Vysvetľujú dievčatá. „A nechcete si ju tu zavolať vy?“ „Ale mami u Andy sú všetky a čakajú len na mňa.“ „Aj na mňa.“ Dodala Mady. „Aha, tak dobre a nech tu príde teta Cortezová dobre?“ „DOBRE!“ Skríkli dievčatá a bežali sa prezliecť. Pam si obliekla sukňu a tričko s krátkym rukávom a na to bundu na ktorej je hrubo bytlačené P a k tomu malú kapsičku do ktorej si dala mobil. Mady si dala rovnakú sukňu ako Pam ale tričko s dlhým rukávom a na to tenkú vestu na ktorej je M. Dievčatá si obuli sandálky a išli ku svojej kamarátke. Cestou Pam zavolala Andrejke že už sú na ceste. „Poď už, našla som skratku.“ Oznámila Mady. Potom chytila Pam za ruku, lebo tam nechcela ísť. Potiahla ju ale Pam sa s ňou začala preťahovať. „Žiadne skratky, ktoré nepoznáme!“ Vyhlásila Pamella. „Ale no, tak sa nerozčuľuj.“ Odpovedala Mady. Nakoniec sa Pamella nechala prehovoriť a išla spolu s Mady do nepreskúmanej uličky. Zrazu niečo Pam započula. „Počula si to?“ Spýtala sa Pamella. „ČO by som mala počuť?“ Pýta sa Mady. „Aha!“ Skríkla Pam a išla po košík prikrytý zásterou. Pomaly dala preč zásteru a v košíku ležalo malé šteniatko. „Šteniatko!“ Skríkla Mady. „Toto som počula, počula som skuvíňanie.“ Vysvetľuje Pam. „To je zlaté, čo je to za rasu?“ Pýta sa Madyson. „Neviem, asi je to Zlatý retriever, má už srsť, veď vidíš.„Budeme ho volať Ichigo.“ Prehlásila Pamella. „ČO? My si ho vezmeme? Čo si sa zbláznila?“ Hovorí Mady. „Nie nezbláznila a už o tom nehovorme. Ideme k Andy a rodičom o ňom nepovieme. Jasne?“ Vyhlásila Pam. „Jasne.“ Keď už boli u Andrejky, Mady oznámila tete Cortezovej, že ju volá Madyna mamka. Teta sa obliekla a išla. „Konečne, čo vám to tak dlho trvalo?“ Pýta sa Andy. „Je u vás ešte niekto?“ „Nie. Ocko je na tom pozemku. Prečo?“ Opäť sa pýta Andrea. „Lebo, aha čo máme.... Toto je Ichigo. „To je pes?“ Pýta sa Rei. „A čo by to malo byť, králik?“ Odpovedala Pam. „Podľa mňa je zlatý. Kedy vám ho kúpili?“ Pýta sa Ive. „Nekúpili, našli sme ho.“ Prehlásila Mady. „ČO? Čiže je to tulácky pes? V mojom dome?“ Hovorí Andrea. „Ale nikomu o ňom nehovorte, rodičia o ňom nesmú vedieť.“ Povedala Pam. „Je to ako v tom filme Psom vstup zakázaný. Nikto o ňom nesmie vedieť, vy ste ako Markus a my sme ako Minnie.“ Povedala Rei. „Nemáte pelech pre psa?“ Pýta sa Mady. „A skade... vlastne, mali sme psíka, možno jeho pelech ešte máme. Rei, dones mu do misky vodu, miska je v spodnej skrinke v kuchyni. A ty Ive pôjdeš so mnou a pomôžeš mi nájsť niečo pre Ichiga.“ Rozkázala Andy. „A ja čo mám spraviť?“ Spýtala sa Pam. „Ty tu s Mady ostaň.“ Povedala Andy. Potom Pam vyložila psíka na stôl a prezrela ho, či náhodou nemá kliešťa alebo niečo zlomené. Mady vybrala s Andynej poličky knižku. „Aha čo som našla! Kniha o starostlivosti o šteniatka.“ Prehlásila. Potom ju hneď položila na stôl a prezerala si obrázky. „Tu som s tou vodou.“ Povedala Rei. Ichigo zoskočil zo stola a išiel sa napiť. „Čo vlastne znamená Ichigo?“ Spýtala sa Mady. „Ichigo znamená jahoda po japonsky.“ Vysvetlila Pam. „A ty to skade vieš?“ Opýtala sa Ive, ktorá priniesla misku s granulami. „ Veď viete, že ma strašne zaujímajú japonské rozprávky.“ Povedala Pam. „Také nevieš?“ Odfrkla Mady. „Našla som pelech, mohol by stačiť.“ Oznámila Andy. „Je síce trochu zaprášený ale bude dobrý, dúfam. Ach, ten Ichigo je zlatý retriever. Mám knihu o zlatých retrieveroch.“ Povedala Andy. „Vieme, Mady ju už našla, tu je na stole. Mohla byť táto miska?“ Pýta sa Rei. „To je jedno. Aj táto môže byť, hlavne si ju tu už nechám v izbe, lebo ak by ešte niekto z nej jedol tak neviem neviem.
Koniec koncov je to obyčajný tulácky pes ktorého si náhodou našla, nie?“ Hovorí Andy. Potom si Ichigo ľahol do pelechu a zaspal. Dievčatá si ho pofotili a dali si ho na hlavný display ich mobilov. Neskôr poobede sa dievčatá hrali s bábikami keď v tom niekto zaklopal na dvere. Všetky sa strašne preľakli a pomaly sa priblížili ku dverám. Keď dvere otvorili, stál tam Justin, Ivenin brat. Dievčatá si vydýchli. „Kde ste boli? Vy ste celý čas tu? Naši vás hľadali a nedvíhali ste mobil, je pochopiteľné že sa o vás báli. Ale čo.... aha! Už viem čo som chcel! Len ma rodičia poslali vás baby skontrolovať, či ste tu a poslali ma sem sa vás aj spýtať, či chcete ísť na ten pozemok s tou starou kaviarňou.“ Vyrozprával Justin. „Chceme? Je tak ako hovoríš pochopiteľné že chceme. Kde sú naši?“ Spýtala sa Ive. „Oni sú už tam, ak tam chcete ísť, tak tam máte ísť so mnou, lebo ak nie, idem bez vás.“ Povedal Justin. „Nie nie, my ideme. Poď ďalej, počkáš nás v obývačke.“ Rozkázala Andy. „Andy, ty sa sama máš prezliecť. My máme oblečenie doma. Zabudla si? Aj my sa musíme ísť prezliecť. O dvadsať minút sa tu stretneme. A Andy dáš mi nejakú tašku? Mám tu veľa vecí, a tieto veci patria k nám domov.“ Povedala Pam s tým, že žmurkla na dievčatá. Andy dala Pamelle tašku a Mady sa išla obuť. Keď sa aj Pam obula, išli sa prezliecť. Aj Rhea sa išla prezliecť, Ive ostala u Andy s Justinom, ona sa prezliecť nepotrebovala. Po dvadsiatich minútach sa kamarátky opäť stretli u Andy. Všetky boli vkusne oblečené. Ive mala na sebe ešte od vtedy modrú sukňu s opaskom v tvare hviezdy a sivé tričko s hviezdičkami a modré botasky. Bola slávna svojim vkusom v obliekaní. Rhea mala fialové nohavice a svetlomodré ramienkové tričko a k tomu biele topánočky. Andy si obliekla obyčajné rifle a rifľovú bundu s fialovými botaskami k tomu. Mady mala červenú a dlhú sukňu so vzorom ruží a červené krátke tričko s jednou veľkou ružou a červené topánky, kým Pam mala svetlomodré šaty na ramienka s bielym svetríkom a biele sandálky. Justin mal vyťahané tričko so špinavými rifľami a staré zablatené botasky. Andy zamkla dvere a na Ichiga zabudli. V polovici cesty Pam skríkla: „Ichigo!“ Potom k nej Andy prišla a povedala, sa jej u Reedových nič stať nemôže. Že sa nikde nedostane. Dievčatá si vydýchli. Keď už boli tam, prišli ku svojim rodičom a oznámili im, že prišli. A mamky ich pochválili, že sú pekne oblečené. Potom sa rozbehli k Paminmu a Madynmu ockovi pozrieť si návrhy. Ich tváre sa hneď rozžiarili, keď uvideli tu nádheru. Návrhy vyzerali akoby boli robené do priestoru. Pam sa o chvíľu vyparila do blízkeho lesa. Bol tam z ňou iba pokoj, kľud a vtáčiky, ktoré okolo nej stále poletovali. Cítila sa ako doma. Ktovie, prečo ju stále tak ťahá k lesu a vode, ako Ive ťahá k horninám a kameňom a Andy zase k voľnosti a vzduchu a Rheu k zemi. Mady zase v kútiku duše cítila oheň. Nevšímali si to ale robilo im dobre, ak sa priblížili ku strojcom ich výnimočného pocitu.
Keď sa potom zase Pam vrátila k ľuďom a kamarátkam, opäť nabehla do rutiny vlastného života. Po tom všetkom sa ešte rýchlejšie spolu s kamarátkami vrátili domov. Bolo asi pol ôsmej, ale ony sa už u Reedových hrali s Ichigom, ktorý bol plný energie. Deň sa už pomaly skončil a dievčatá si uvedomili, že ani neboli v lese. No čo, to už zmeniť nemohli, veď bol večer. Dievčatá, ktoré boli úplne vyčerpané si spomenuli, že nemajú dokončené domáce úlohy. Ale vedeli, že tu z piatku na sobotu spali a preto tu mali školské tašky. Dievčatá utekali cez celý dom až prišli do salónika. Posadali si za stôl a začali sa učiť. Všetkým už klipkali očká a preto si spravili zmrzlinový pohár, ten ich prebudil. Keď sa doučili, uvedomili si, že už asi nebudú mať až toľko času venovať sa učeniu. Preto im neostalo nič iné, než si urobiť plán štúdia. Ale čo kaviareň? Čomu sa majú venovať skôr? To ani ony nevedeli, ale dúfali, že im to vyjde.