Basnicky.sk

Prečo vždy, keď sa Ti zahľadím do očí
tvár sa mi celá zamočí?
Prečo vždy, keď si spomeniem na naše milovanie,
ruky sa mi chvejú a hlas mi akosi podskočí?

Vonku prší a je mi akosi ľahšie na duši.
Spomínam nato, ako sme stáli potichu a
hladili sa po líci.
Nevadil nám dážď, ani mokré topánky
a rozmočené šaty.
Milovali sme sa pohľadom a umierali
na medziposchodí.

Vonku sneží a mne nestačia rukavice,
mráz tlačí sa mi pod kožu a ja ho vlastným dychom oživím.
Príliš veľa ľudí vtiera sa mi do očí.
Ukradnem si kúsok z tepla a možno
celý svet sa zmení na lepší.

Namaľujem si obraz a znovu sa zo mňa
čosi vytratí.
Kúsok smútku, chaosu, lásky...
Všetko sa tam zrazu zobrazí.
Obraz bez rámu, i keď naozaj tam fakt byť nemusí.

prečo