Basnicky.sk

Ani dušička nevedela

Prebúdzaš sa do mračného rána.
Izba ti nesvieti slnkom ako inokedy.
Je tmavá, smutná, nežiari životom.
No to ešte ani tvoja (ani moja) dušička nevedela,
že tento chmúrny, tmavý, smutný deň bez života
sa môže zmeniť na niečo krásne a nezabudnuteľné.
Stačil pohľad, túžba v žilách ti stúpa čoraz viac
a vášeň ti telo oblieva.
A ja?
Ja cítim to isté, príťažlivosť k tebe,
cítim, že sa stane niečo nádherné,
cítim to...
V tú zázračnú chvíľu som nemyslela na nič a predsa na všetko.
Myseľ sa mi zastavila na bode mrazu.
Mrazu?
Nie. Tak by som to nenazvala.
Bol to bod, na ktorom sa všetky myšlienky zastavia.
Nevnímala som.
Vnímala som len teba a nič okolo....
Len teba, mňa a... tú krásnu chvíľu.
Neviem na to tak ľahko zabudnúť.
Pravdupovediac sa to nedá.
Pri každom zažmúrení oka si spomeniem na teba, na mňa na nás...
Pri každom zažmúrení oka si spomeniem...
Ďakujem láska, že ťa mám.
ďakujem láska, že si so mnou,
ďakujem láska, že si... že....
Ďakujem.

Isto vieš, že to nie je len tak,
isto vieš, že je to zo srdca,
isto vieš aj to, že v ňom bývaš.
Preto sa asi na nič iné nezmôžem,
Len na krátke a výstižné
MILUJEM ŤA.