Basnicky.sk

Človek dvoch tvárí
jedna duša, jedna lož...
ako kvapky na pohári
padajúce na rohož.
Sebaklam mu múti hlavu,
pravda sa kdesi stráca,
pustí poznámočku hravú,
neskôr na ňu dopláca.
Nevie prestať,
stále klame,
čo iba čierne slzy padajú.
Naše srdcia rýchlo láme
a len sadze na ne sadajú.
Je to smutné, depresívne
strháva ma beznádej.
Myšlienky pasívne,
príbeh stráca pravý dej...
Proste nevieš, kde je pravda,
nepoznáš tvár skutočnú.
A či ti to niečo dá,
listuješ knihu storočnú.
Možno, že tak nájdeš zmysel,
čo by ťa naviedol na cestu pravú...
ale vášeň zatemnila myseľ
a prebudila šelmu dravú