Basnicky.sk

jona  Zobraziť/skryť lištu autora

Rozprávka...

Malá rozprávka, je čarovná tým, že je skutočná. Nečítaš predsa rozprávky, pretože sú realitou, ale preto, že sú rozprávkami, vymyslenými príbehmi posplietanými z myšlienok plávajúcich hlavami čarodejných slovopiscov. Ale táto je iná....je skutočná...a preto je krásna, pretože zostáva naďalej rozprávkou....aj keď občas zablúdi realita do priesvitnej krajiny, klenúcej sa ponad obzor skutočnosti... . Opar, ktorý zostáva nehybne vznášať sa vzduchom, odkrýva písmená a slová, postupne, jedno za druhým, tvoriace kúzelný príbeh iných bytostí.
...zem sa chveje teplým dychom. Kvapky rosy ešte pokojne posedávajú na veľkých zelených lopúchoch, slnko ešte nepresvietilo lesný závoj posplietaný z kúskov snov, čo každým ránom odlietajú z detských hlávok a chytajú sa do pavučiny, krehkej ani jarný vánok. V tomto krásnom ráne zrazu počuť plač. Maličký a jemný, ako vzlykot niečoho neznámeho, vzbudzujúci však príjemný pocit. Mám chuť plakať s ním. Z radosti podobného osudu a tvora, čo sa zjavil akoby z nenazdania. Idem potichu, nechcem ho vyplašiť, zakrádam sa krovím, odhŕňam závoje, čo víly v noci na stromy povešali. Vznášajú sa mi nad hlavou...ale plač znie ďalej. Už sa blížim a v tom utíchne. Nerozumiem tomu, tak sa vydám ešte bližšie. Nikde nič nevidím, len neopísateľne zelenú, parou zahalenú lesnú krajinu. V hlave mi znejú jednotlivé tóny, čo tvorili ten plač, no nikde ho niet. Stratil sa? Zmizol tak rýchlo ako sa zjavil? Či...? ach..! zrazu ma čosi lapá za rameno..! počujem nádych a zmeravejú mi nohy... on vyplašil mňa nie ja jeho. Otočím sa a vidím...čo to vlastne vidím? Neviem či sa mi to iba sníva. Oproti mne stojí niečo, čo ani neviem ako pomenovať. Je to maličké a skoro priesvitné, vznáša sa nad zemou...ani nechápem ako ma dokázal chytiť za rameno?! Ďakuje mi bez vyslovenia slov, bez použitia hlasu, že som prišla za plačom, a ja ho počujem bez použitia uší, neviem ako sa to dá?! A ako to, že som počula ten plač, keď tu nie je žiaden zvuk a všetky známe počuteľné informácie sa kamsi odobrali na opačný breh...to len moja slza kvapkou dotkla sa citlivosti priezračnej detskej lásky....
Dátum vloženia 4. 8. 2008 21:14
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1765
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. milson5

    ta toto mozem ja rozpravky velmo rad

    4. 8. 2008 21:25
  2. jona (napísal autor básne)

    dakujem milsonovi5 a budem narcis - podla mna je carovna, asi sa stanem vilou tiez

    5. 8. 2008 22:08
  3. sisi28

    tak jonka moja Ty si vílka jasná a narcisová jemná tancujúca

    5. 8. 2008 22:13
  4. sisi28

    a ešte čosi rozprávky ja milujem majú také čaro a veselosť silu krásu a láááásku

    5. 8. 2008 22:14
  5. jona (napísal autor básne)

    ako chvilka vanku slnka jasu vone kvetu sladkej, dakujem

    5. 8. 2008 22:29
  6. sisi28

    si vílka vanilka

    5. 8. 2008 22:32
  7. jona (napísal autor básne)

    len Tvoja dusa citliva ma take pochopenie nech Ti ta preuzasna nalada trva co najdlhsie

    5. 8. 2008 22:36