Basnicky.sk

Počúvam smutnú pieseň,
jednu za druhov,
bojujem o tvoju priazeň,
o vymazanie zlých snov.
Nezavoláš,
nedáš vedieť, čo je s tebou,
predo mnou sa schovávaš,
a ja neviem, čo zo sebou.

Šedivá sa stáva mojou farbou,
tmavne môj svet,
učím sa žiť zo svojou chybov,
teba tu však zatiaľ niet.
Neodpovedáš na moje odkazy,
nedávaš mi vedieť,
ako na teba doľahlo dielo mojej skazy,
neostáva mi iné, len tu ticho sedieť.

Bez slova spomínam,
na to pekné, čo som s tebou prežil,
svet vôkol seba nevnímam,
tvoju lásku som urazil.
Sypem si na hlavu popol,
popol hanby za svoj hriech,
v hlave som si všetko splietol,
počujem len diablov smiech.

Dohrala.
Pieseň smutná v mojej duši
mi však zatiaľ zostala.
Dúfam, že budem ten, kto ti slzy osuší.
A ty budeš tá, čo urobí to tiež,
všetko zlé je na dačo dobré,
slnko zas vyjde, viem, že to vieš,
a vysuší to naše more mokré.