Basnicky.sk

Úplné ticho a úplný chlad,
tak nežne mi šepkáš,žemáš ma rád.
V okamihu svetla sa mihne tieň,
ja tuším,že to nie je len sen.

V temnej tme za žasu noci,
čo sme tam chceli? Ja sa desím!
tej bolesti,strachu z temnoty,
nedokážem prekonať tieň samoty.

Čo sa ty, stalo nechápem,
možno len tma a ja tu iba bdiem,
premýšľam nad tmou a jej silou,
má naozaj takú moc nado mnou?

Neviem,možno v mysli mojej spí
a ja nedokážem vymazať tie sny,
sny,pri ktorých sa pot po tele valí,
úzkosť,bolesť a tlak v krku páli.

Možno stačí myslieť na svetlo a deň,
možno,no ja neviem ovládať svoje telo ani tieň.
Už nepoznám čo je to spať a mať pekný sen,
lebo magická noc má v sebe bolesť a ja to viem.

Skús ma naučiť nebáť sa jej,
prosím,lebo ma utápa čierny sen.
Ty dokážeš to verím Ti si ten,
ktorý navždy zničí ten čierny sen.

Vstal si,dvihol ruku a ja pozerám,
drsný pohľad máš a pritom úsmev na perách,
položil si ma na lôžko,
zložil na mňa ťažkú dlaň.
Zrazu padla tá temná tma na mesto
a krásny úsmev ma uspával.

Sila čo sála Ti z dlaní a pohľadu,
vyhnala tú temnú moc z dohľadu.
Už viem čo je spať a mať pekný sen
a som šťastná,že vďaka Tvojmu jedinečnému duchu to viem.