Basnicky.sk

Miloval si ma!
...A možno ani nie.
Možno,to bolo len jesenné mámenie.

No ja nezabúdam,najmä na toto nie
prečo si to spravil práve mne?
Bolí to,viac ako zlomena ruka či noha,
prečo si to spravil preboha?

V mojej duši navždy diera
ostala a nezmizne,
veru,nepomohla ani viera.

Viera v Boha,možno v teba
ale vytratila sa aj dôvera.
Ale prečo mi tak strašne chýbaš?
Tvoje oči,tvoje ústa,tvoj sladký smiech.
Milovať ťa.Bol to snád až taký hriech?

Snád si to nezaslúžim?
Nemám právo byť šťastná?
Ved to bolo to jediné po čom túžim.

Odišiel si...
Odídem aj ja...
Už to tu nemá zmysel bez teba.

Otvorím skrinku z liekmi,
Oh,vyzerajú ako jednofarebné lentilky.
Odhodím nabok všetky prieky
Bože,odpusť mi!


Cez slzy,už nič nevidím.
Neviem,koľko som si ich na ruku nasypala
možno osem možno dvanásť
kto to bude počitať!

Zaspala som...
Ale..
Zrazu vidím..
Vidím svetlo..
A zrazu aj doktorov...
Nie,nevyšlo to.
V ruke bolo menej liekov,
ako som si myslela.
Mala som asi veľa hriechov
a nechceli ma do neba!!
Tak žijem...
Tento šedý svet,bez teba...