Basnicky.sk

Opustený, v spoločnosti tichých bláznov
čakám sa spásu s fľašou prázdnou,
neviem čo je dnes, neviem čo bude zajtra
pálim obraz, čo tu už visí stáročia...

Vonku dážď a plno svetiel v tme,
nikoho netrápi prečo tak prázdny sme.
Na zemi časopis s fotkami nahých žien,
premýšľam o čom všetkom ešte neviem.

Hlasná hudba, oči pri nej zatváram,
tú modrú košeľu na svadbu si nechávam.
Jedno dievča za dverami na mňa čaká,
nechce byť sama, samoty sa ľaká.

Zvoní mobil, zase niekto z práce,
nepochopia, že už tam neprídem viacej.
Voda postupne zaplavuje môj byt,
suseda zase predvádza ten jej krik.