Basnicky.sk

Nie nesľubujem Ti veľa ani bohatstvo,
ani kus modrého neba.
Avšak to čo Ťi ja dám daj aj Ty mne
a to priateľstvo a hlavne seba.
Keď túžiš po srdci ktoré nemôžeš mať,
keď chceš z toho druhého srdca kúsok si vziať
keď tvoja cela duša krváca ,
a v tebe mohutný vzdor buráca ,
keď chceš cit ktorí nikdy nebudeš môcť získať
vtedy cítiš, že zverák bude tvoje srdce stískať !
Keď moja duša smrteľným stonom bolí
a vo mne iba jedna túžba horí.
keď Tebe iba z očí hľadí krutý smútok ,
Ty ma potom staviaš do urputných skúšok ,
keď cítim, že mi vrazili dýku do srdca
a potom to srdiečko bez záchrany vykrváca
chcem Ťi vrátiť to čo som Ťi vzal
a aj to posledné na svete by som Ťi dal.
Keď tvoje oči sa zadívajú na mňa smútkom to nechcem dopustiť ,
chcel by som aby si mi dokázala odpustiť !
Povedz mi prečo sa vytratil úsmev s tvojich pier ?
Túžim po tom aby nastal medzi nami zmier .
Srdce mi ide explodovať,
vtedy keď nechceš so mnou komunikovať !
vyrástol medzi nami múr ostnatý
a ja som s toho veľmi nešťastný
Ten kráter kde sa rútim doň
a keď dopadnem na jeho dno bude počuť len ston
chcem tú priepasť čo je medzi nami premostiť,
srdce mi horí po tom aby si mi dokázala silu do života vrátiť.
Keď sa moje srdce v smrteľnom kŕči zvíja,
Ten skľučujúci pocit čo opantal ho zabíja.
Srdce sa samo seba pýta: „ Načo mám ďalej biť?“
a ďalej vraví: „Pre ten kŕč čo ma zviera sa ďalej neoplatí žiť !”
Aj duša sa už do horúcich pekiel uvrhla ;
Nie je tam ani Vergíliusova ruka čo by ju od tiaľ vyviedla.
Ani strážny anjel mi už pomôcť nedokáže –
Pošepkal mi to do uší.
Jedine Ty si tou osobou ktorá ma dokáže POHLADIŤ po duši .